(spomienka 17. mája)
Narodil sa v Španielsku roku 1540. Ako chlapec pásol dobytok. Preukazoval úctu zvlášť Eucharistii. Vynikal v čnostnom živote a v roku 1564 vstúpil do Rádu menších bratov. Tu mu pridelili tie najnižšie práce. Boh ho obdaril charizmami a nielenže pomáhal ľuďom radou, ale napísal aj niekoľko menších spisov, do ktorých zhrnul skúsenosti a plody vlastného rehoľného života. Zomrel roku 1592.
Zo spisov svätého Paschala Baylona
Predovšetkým treba hľadať Boha
Keďže najväčšou túžbou Boha je preukazovať ľuďom dobrodenie, maj pri všetkých svojich prosbách pevnú vieru, že Boh ti chce dať, o čo ho prosíš. Nepros však o nič, čo by ti Boh vopred nebol vnukol, aby si o to prosil. On je totiž skôr pripravený vypočuť tvoju prosbu, ako ju ty chceš predniesť; a vždy čaká, aby sme prosili. Nech ťa teda vedie k prosbe skôr Božia vôľa ako tvoja nevyhnutná potreba, pretože on ťa chce obdarovať. Veď modlitby sa majú vždy konať s prihliadnutím na zásluhy tajomstva života nášho Pána Ježiša Krista. Vytrvalo cvič svoju dušu nepretržitou a usilovnou činnosťou, aby si želala iba to, čo si želá Boh, a vzdiaľ od svojej vôle každé dobro alebo zisk pre seba, ktoré by si mohol takou prosbou dosiahnuť. Vždy pamätaj na to, že nadovšetko treba hľadať Boha. Je aj dôstojné, aby sme najprv a nadovšetko hľadali Boha, a to aj z toho dôvodu, že Božia vznešenosť si želá, aby sme aj dosiahli to, o čo prosíme, keďže tým sa stávame schopnejšími na jeho službu a môžeme ho dokonalejšie milovať. Takýto úmysel maj pri všetkých svojich modlitbách a prosbách, a keď o niečo prosíš, rob to z lásky a pre lásku, ale aj naliehavo a smelo. Odpútaj svoje srdce od vecí tejto doby a znova uvažuj, akoby na tomto svete nebolo nič iné, iba ty a sám Boh. Nikdy, ani na chvíľku neodvráť svoje srdce od Boha. Nech je tvoje zmýšľanie úprimné a pokorné. Neúnavne pozoruj seba samého a Božia láska nech sa rozlieva na všetko ako olej. Ďakovať Bohu nie je nič iné ako vnútorný úkon duše, ktorým človek, ktorý prijal nejaký nebeský dar, uznáva nekonečného Boha, Pána vesmíru, od ktorého pochádza všetko dobro. Raduje sa tiež zo všestrannej Božej slávy, lebo bol uznaný za hodného takéhoto dobrodenia. A preto má byť ochotný ešte viac milovať Boha a slúžiť mu ako darcovi všetkého dobra. Keď teda prijmeš nejaký dar od Boha, odovzdaj sa mu celý, aký si, s veľkou radosťou a nadšene. Pokor sa a pohrdni sebou, zriekni sa svojej vôle tak, aby si sa mu mohol odovzdať do služieb dušou i telom. Zanechaj prehnané, takmer nekonečné ďakovanie, raduj sa z moci a dobroty Boha, ktorý ťa štedro obdaril, za čo sa mu aj ty chceš teraz odvďačiť. Ak však chceš, aby sa tvoje poďakovanie Bohu páčilo, prv ako ho budeš konať, pokor sa, zapri sa a poníž pred Bohom. Priznaj si svoju bezmocnosť a úbohosť a potom pochopíš, že všetko, čo máš, pochádza z Božej štedrosti. Raduj sa a plesaj, keď vidíš, že si obdarený milosťou a dobrodeniami. Ale skromne uvažuj, že dar od Boha si nedostal len pre svoj úžitok, ale na to, aby si mohol lepšie slúžiť Bohu.