(sviatok 15. júla)

 

Narodil sa asi roku 1218 v Bagnoregiu pri Viterbe. Študoval filozofiu a teológiu v Paríži. Potom ho ustanovili za učiteľa a tieto disciplíny s veľkým úspechom učil spolubratov z Rádu menších bratov. Po zvolení za generálneho predstaveného riadil rád premyslene a múdro. Potom sa stal biskupom a kardinálom v Albane. Zomrel v Lyone roku 1274. Napísal veľa teologických a filozofických diel.

 

Zo spisu svätého biskupa Bonaventúru Putovanie mysle do Boha

Mystická múdrosť zjavená skrze Ducha Svätého

Kristus predstavuje cestu a bránu, je rebríkom, vozom a akoby „zľutovnicou nad Božou archou“ a „tajomstvom od vekov skrytým“. Ten, kto celkom obráti svoju tvár smerom k zľutovnici a hľadí na Ukrižovaného skrze vieru, nádej a lásku, zbožnosť, obdiv, úžas, úctu, chválu a plesanie, koná s ním paschu, totiž prechod, aby tak s palicou kríža prešiel Červeným morom a aby vyšiel z Egypta na púšť, kde okúsi skrytú mannu a odpočinie si s Kristom v hrobe navonok akoby mŕtvy, ale predsa, nakoľko je to možné v tomto stave putovania, aby začul to, čo povedal Kristus lotrovi, s ktorým bol ukrižovaný: „Dnes budeš so mnou v raji.“ V tomto prechode, ak je dokonalý, je potrebné, aby bola zanechaná všetka rozumová činnosť a aby sa vrchol túžby celý preniesol a premenil v Boha. To je však mystický a tajomný stav, ktorý „nepozná nik, iba ten, kto ho dostane“. A dostane ho iba ten, kto po ňom túži, a túži po ňom iba ten, koho vnútorne roznecuje oheň Ducha Svätého, ktorý Kristus poslal na zem. A preto vraví Apoštol, že táto mystická múdrosť je zjavovaná Duchom Svätým. Keď pátraš, ako sa to stane, pýtaj sa milosti, nie náuky; túžby, nie rozumu; vzdychov modlitieb, nie štúdia kníh; Ženícha, nie učiteľa; Boha, nie človeka; temnoty, nie jasu; nie svetla, ale ohňa, ktorý úplne roznecuje a pomazaniami vytržení a planúcimi túžbami ťa prenáša do Boha. Tým ohňom je Boh a jeho „ohnisko je v Jeruzaleme“, Kristus ho roznecuje žiarom svojho vrúcneho utrpenia a zachvacuje iba toho, kto hovorí: „Moja duša si zvolila povesenie a moje kosti smrť.“ Kto túži po tejto smrti, môže uzrieť Boha, pretože nepochybne je pravda: „Človek ma nemôže vidieť a zostať nažive.“ – Zomrime teda a vstúpme do temnoty, umlčme v sebe starosti, žiadostivosti a predstavy; prejdime s ukrižovaným Kristom „z tohto sveta k Otcovi“, aby sme, až nám ukáže Otca, mohli povedať s Filipom: „To nám postačí“, aby sme mohli počuť spolu s Pavlom: „Stačí ti moja milosť“, aby sme mohli jasať s Dávidom, ktorý hovorí: „Hynie mi telo i srdce, no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý. Nech je požehnaný Pán naveky a všetok ľud nech zvolá: Staň sa, staň sa. Amen.“