Duchovný syn a osobný priateľ pápeža sv. Pia X.

(ľubovoľná spomienka 26. júna)

 

„S veľkou láskou a na svoje poučenie v ňom obdivujem kópiu Dobrého pastiera z evanjelia, ktorá je veľmi podobná originálu.“

(kardinál Pietro La Fontaine)

 

Narodil sa v obci Fiumicello di Campodarego v oblasti Padovy 22. novembra 1863 ako syn chudobných rodičov, ktorí boli vidieckymi roľníkmi. Pri krste dostal meno Hyacint Bonaventúra. Po ukončení základnej školy sa v šestnástich rokoch rozhodol stať kapucínom. Musel o to bojovať s otcom, ktorý nechcel prísť o jediného syna a pomocníka pri práci na poli. Nakoniec Hyacint vyhral a prijal kapucínsky habit v kláštore Bassano da Grappa v okolí Vincenzy 27. augusta 1879 a s ním aj meno brat Ondrej. Po štúdiu humanitných vied v Padove a teológie v Benátkach bol 4. októbra 1886 vysvätený za kňaza.

Počas 18 rokov bol špirituálom a vyučujúcim v niekoľkých kňazských seminároch. V roku 1902 sa stal provinciálom benátskej provincie a začal úzko spolupracovať s benátskym patriarchom Giuseppem Sartom, neskorším pápežom Piom X. Ten ho 13. apríla 1904 menoval za biskupa svojej rodnej diecézy Treviso a mal radosť z toho, že pre svoju diecézu vybral jedného z najkrajších kvetov kapucínskeho rádu. Povedal:

„Je to jeden z mojich prvorodených synov, ktorého som daroval milovanej diecéze a zakaždým, keď o ňom počúvam chvály, jasám. Je naozaj svätým biskupom zo starých čias, ktorý v mojej diecéze zanechá nezmazateľnú stopu svojej apoštolskej horlivosti.“

Po biskupskej vysviacke 17. apríla 1904 prišiel do Trevisa. Mnoho rokov svojej biskupskej služby strávil na cestách usilovnými vizitáciami farností a všestrannou reformou diecézy v duchu myšlienok sv. Pia X. Celých 32 rokov bol dobrým pastierom trevisskej cirkvi a pokračoval súčasne v prísnom a chudobnom živote ako pravý kapucín.

Jednou z jeho najčastejších úloh bolo kázanie Božieho slova. Podľa príkladu svätého Pia X. vyučoval katechizmus deti, mládež a tiež dospelých katolíkov. Zorganizoval dva katechetické diecézne kongresy. Bol považovaný za „biskupa katechizmu“. Svojich kňazov miloval a staral sa o nich ako otec. Aj pre seminaristov kázal mesačné duchovné obnovy a dával duchovné cvičenia. Bol priateľom kapucínskeho svätca Leopolda Mandiča a svätého pápeža Pia X.

Staral sa aj o laikov. Vo svojom závete napísal:

„Dnes potrebujú svätcov rodiny, farnosti, vlasť i svet.“

V Trevise založil biskupský internát „Pia X.“, ktorý mal zaisťovať kresťanskú výchovu mládeže. Odvážne sa postavil k veľkej skúške prvej svetovej vojny. Neopustil svoje miesto ani svoje povinnosti. Bol blízko spoluobčanom, utečencom, vojakom a kňazom a dodával im odvahu. Dňa 27. apríla 1917 zložil sľub, že postaví kostol k pocte Panny Márie Pomocnice. Bol tiež vyznamenaný vojnovým krížom.

Po vojne sa zasadil o obnovu 47 zničených kostolov, prinášal medzi ľudí pokoj, prebúdzal vojnou narušený kresťanský život. Predovšetkým chcel ochrániť svojich veriacich pred protikresťanskými ideológiami. Biskupi benátskej oblasti ho nazývali svojím „patriarchom vidieka“, bol ich radcom, dobrým teológom, neúnavným apoštolom.

V roku 1923 bol apoštolským administrátorom padovskej diecézy, v rokoch 1927 – 1928 vizitátorom a apoštolským administrátorom arcidiecézy Udine. Dňa 4. októbra 1928 bol vymenovaný za titulárneho arcibiskupa Patrassu. V 25. roku jeho biskupskej služby o ňom napísal kardinál Pietro La Fontaine (dnes služobník Boží): „S veľkou láskou a na svoje poučenie v ňom obdivujem kópiu Dobrého Pastiera z evanjelia, ktorá je veľmi podobná originálu.“

Dňa 3. októbra 1935 bol postihnutý ťažkou slabosťou, ktorá trvala deväť mesiacov. Až do 14. februára 1936 ešte mohol slúžiť omšu, potom už len každodenne prijímal Eucharistiu. Zomrel v piatok 26. júna 1936. Na pohrebe, ktorý sa konal 30. júna, zneli ako jednohlasný refrén slová: „Bol to skutočný svätec.“ Bol pochovaný v katedrále v Trevise a pri obhliadaní pozostatkov počas procesu bolo jeho telo nájdené neporušené, jeho mäkké časti boli väčšinou mumifikované.

Za blahoslaveného ho dňa 20. októbra 2002 vyhlásil pápež Ján Pavol II.