(sviatok, slávnosť pre OSC 11. augusta)

 

Klára sa narodila v Assisi roku 1194 vo vznešenej rodine. Už ako dievča zatúžila patriť iba Kristovi. Podľa príkladu svojho rodáka Františka opustila svet, aby mohla žiť v chudobe podľa ideálu evanjelia. Svätý František jej pripravil malé prístrešie pri kostolíku sv. Damiána. Neskôr sa k nej pridala aj jej sestra Agnesa a iné vznešené dievčatá z Assisi. Tak sa zrodil Druhý františkánsky rád a Klára sa stala jeho matkou. Nazývali ich „chudobné panie od Svätého Damiána“, neskoršie „klarisky“. Klára viedla život v prísnej chudobe a v kontemplácii. Milovala Krista z celej duše, s láskou sa starala o svoje spolusestry a vytrvalo pracovala. Zomrela roku 1253. Jej telo odpočíva v bazilike, ktorá jej bola zasvätená.

 

Z Listu svätej panny Kláry svätej Anežke Českej

Zahľaď sa na Kristovu chudobu, poníženosť a lásku

Šťastná zaiste [tá], ktorej je dané mať účasť na tejto svätej hostine, aby celou plnosťou srdca a vnútra prilipla k tomu, ktorého krásu všetky blažené nebeské voje bez prestania obdivujú, ktorého pôsobenie uchvacuje, ktorého kontemplovať osviežuje, ktorého dobrotivosť nasycuje, ktorého lahodnosť naplňuje, ktorého pamiatka lahodne žiari, ktorého vôňou ožívajú mŕtvi. Pohľad na neho v sláve činí blaženými všetkých obyvateľov nebeského Jeruzalema, lebo on je odblesk večnej slávy, žiara večného svetla a zrkadlo bez poškvrny. Do tohto zrkadla sa denne dívaj, kráľovná, nevesta Ježiša Krista, a v ňom svoju tvár neprestajne pozoruj, aby si sa tak celá, zvnútra i zvonka, vyzdobila, odetá a zahalená pestrým šatom, zdobená súčasne kvetmi i rúchom všetkých čností, ako sa patrí, [veď si] dcéra a predrahá nevesta najvyššieho Kráľa. V tomto zrkadle žiari blahoslavená chudoba, svätá pokora a nevýslovná láska, ako to budeš môcť s Božou milosťou kontemplovať na celom zrkadle. Na začiatku tohto zrkadla si všimni chudobu toho, ktorý bol uložený v jasliach a zavinutý do plienok. Aká to obdivuhodná pokora, aká úžasná chudoba! Kráľ anjelov, Pán neba a zeme je uložený v jasliach. Uprostred zrkadla zas pozoruj pokoru alebo aspoň blahoslavenú chudobu, námahy bez počtu a trápenia, ktoré podstúpil za vykúpenie ľudského rodu. A na konci tohto zrkadla sa zahľaď na nevýslovnú lásku, s akou chcel trpieť na dreve kríža a na ňom i zomrieť tou najpotupnejšou smrťou. Pritom toto zrkadlo, položené na dreve kríža, samo vyzývalo okoloidúcich, aby nad tým uvažovali, hovoriac: Vy všetci, čo idete po ceste, pozrite a hľaďte, či je bolesť ako moja bolesť. Odpovedzme teda tomu, ktorý volá a narieka, jedným hlasom, jedným duchom: V pamäti si to budem pripomínať a moja duša bude veľmi skľúčená. Žiarom tejto lásky sa teda neustále čoraz viac roznecuj, ó, kráľovná nebeského Kráľa!  Keď k tomu budeš kontemplovať jeho nevysloviteľnú blaženosť, bohatosť a večnú slávu a vzdychať od veľkej túžby srdca a lásky, zvoláš: Priviň si ma k sebe, bežme spolu vo vôni tvojich mastí, nebeský Ženích! Budem bežať a neochabnem, až kým ma nevovedieš do vínnej pivnice, kým ľavica tvoja nebude pod mojou hlavou a tvoja pravica ma šťastlivo neobjíme a ma nepobozkáš najobšťastňujúcejším bozkom svojich úst. Ponorená do tejto kontemplácie si spomeň i na svoju chudobnú matku a vedz, že ja som blaživú spomienku na teba nezmazateľne napísala na tabule svojho srdca, lebo si mi zo všetkých najdrahšia.