(spomienka 27. novembra)

 

Narodil sa roku 1681 v Lucere. Ešte v mladosti vstúpil medzi bratov Rádu menších bratov konventuálov. Vyznačoval sa bezúhonným životom, príkladnou prísnosťou a kňazskou horlivosťou. Ako provinciál pozdvihol v provincii disciplínu a žiadal prísnejšiu chudobu. Šíril úctu k Nepoškvrnenej Panne Márii. Horel láskou k chudobným, sirotám a väzňom. Zomrel 29. novembra 1742 a Ján Pavol II. ho roku 1986 vyhlásil za svätého.

 

Z Rozjímaní svätého Františka Antona Fasaniho

V Márii prirodzenosť a milosť stali sa obdivuhodnou harmóniou

„Najžiarivejší vzor svätosti je tu predstavený v Nepoškvrnenej Panne, ktorá od prvého okamihu svojho počatia zjavuje sa vo svete ako bezhraničné more dokonalostí a čností. Prvorodená medzi všetkými stvoreniami vždy bola najčistejšia a najdokonalejšia. Jej myšlienky, city, túžby a jej činy boli vždy ozdobené mimoriadnou čnosťou, z ktorej rozlieva okolo seba pôvabnú vôňu ako z najvoňavejších kvetov bez svetského vanutia, aby nádhera nebola narušená. Po celý svoj život bola najusporiadanejším bytím, v ktorom sa prirodzenosť a milosť stali obdivuhodnou harmóniou a duch i telo, sily vyššie a nižšie, boli v dokonalom súzvuku s prvotnou spravodlivosťou. Ty, naopak, vo svojom živote si sa poškvrnil mnohými hriechmi. Koľká nedbalosť v zachovávaní Božieho zákona, koľké prestúpené príkazy, koľké zanedbané povinnosti! Pozri, aký tvrdý zápas sa odohráva v tebe samom, ako zmysly odporujú rozumu a telo duchu. Koľkokrát si dar milosti vrátil bez úžitku: Toľký čas ti Pán opakuje svoju vrelú túžbu, ktorú má po tvojej spáse! A ty protirečíš svojimi chúťkami, odmietaš jeho vnuknutia, odporuješ jeho milosti. A keďže toľkokrát jeho výzvy nepočúvaš, tak nezodpovedáš najvyšším cieľom jeho prozreteľnosti. Všetko toto vychádza zo zanedbávania ducha modlitby. Aj po tej náboženskej stránke, ak sa učí o Bohu, ak sa káže o Bohu, ak sa na Boha ukazuje, ak sa o Bohu debatuje, ak sa v evanjeliách, písmach číta o Bohu, a predsa duch zostáva prázdny a bez zbožnosti. Mnoho poznania a nijaká modlitba, to všetko je pokrmom pre rozum, a pre vôľu nič. Rozmýšľaj! Veď tvoja závislosť od Pána je podstatná, absolútna a nepretržitá. Prečo potom neupieraš pohľad smerom k nebu, aby si chválil, ďakoval a zveleboval Božiu dobrotu? Keby si sa v každej veci obracal na Boha, stal by si sa svätým. Nože, oprav svoje úmysly, konaj čo je dobré, miluj to dobré, ale jedine pre Boha, pre samého Boha. Snaž sa nasledovať najdokonalejšiu a nepoškvrnenú Pannu Máriu, „usilujúc sa vždy o väčšie dary“. Keby si rozprával anjelskými rečami, keby si poznal aj tajomstvá Božej mysle, keby sa na tvoj pokyn mŕtvi prebúdzali, toto všetko by nebolo viac, ako je jediný stupeň posväcujúcej milosti: Je mnoho cenných základných čností, ale viac je Božích. Vzácna je viera, vzácna je nádej, ale najväčšia z nich je láska, ktorá prináša dary Svätého Ducha.