Tieto podmienky vyplývajú z našich konštitúcií, ktoré hovoria:

„18.2 Pretože má bratstvo viac než počtom rásť zo dňa na deň v čnosti, v dokonalosti lásky a v duchu evanjelia, nech sú tí, ktorí chcú objať náš život, starostlivo skúšaní a primerane sprevádzaní pri rozlišovaní povolania.

18.3 Provinciálni ministri nech sa starostlivo informujú, či tí, čo žiadajú o prijatie do nášho života, majú kvality požadované všeobecným a naším vlastným právom pre ich platné a dovolené pripustenie. Zvlášť nech sa zachová to, čo nasleduje:

a) kandidáti nech sú vo svojej povahe vhodní žiť evanjeliový život v bratskom spoločenstve;

b) nech je zistené, že majú fyzické a psychické zdravie potrebné na zvládnutie nášho spôsobu života;

c) je potrebné, aby kandidáti svojím životom preukázali, že pevne veria, čo verí a za isté považuje svätá matka Cirkev, a aby mali katolícke cítenie;

d) nech majú dobrú povesť predovšetkým u osôb, ktoré ich lepšie poznajú;

e) nech majú potrebnú ľudskú zrelosť, zvlášť vo veci citov a vzťahov a veľkodušnú vôľu. Okrem toho nech je overené, že do rádu vstupujú, aby sa jednoducho odovzdali službe Bohu a spáse ľudí, podľa Reguly, formy života svätého Františka a našich Konštitúcií;

f) nech majú vzdelanie požadované v danom regióne a dávajú nádej, že budú môcť plodne vykonávať svoje povinnosti;

g) zvlášť ak ide o kandidátov zrelšieho veku a tých, čo už mali nejakú skúsenosť rehoľného života, nech sa zozbierajú všetky užitočné informácie o ich predchádzajúcom živote;

h) ak ide o sekulárnych klerikov alebo osoby prichádzajúce z iného inštitútu zasväteného života či spoločnosti apoštolského života alebo zo seminára, prípadne keď ide o nové prijatie nášho kandidáta, nech sa zachovajú predpisy všeobecného práva.“