Honórius biskup, sluha sluhov Božích, milovaným synom, bratovi Františkovi a ostatným bratom z Rehole menších bratov, pozdrav a apoštolské požehnanie. Býva zvykom Apoštolskej stolice prejavovať priaznivú ochotu zbožným prianiam a počestným túžbam žiadateľov. Preto, milovaní synovia v Pánovi, naklonený vaším zbožným prosbám, regulu vášho rádu, schválenú naším predchodcom blahej pamäti pápežom Inocentom, obsiahnutú v tomto liste, Vám pápežskou právomocou potvrdzujeme a ochranou tohto listu zabezpečujeme. Jej znenie je takéto:

Prvá kapitola – V mene Pánovom začína život menších bratov

1. Toto je Regula a život Menších bratov: Zachovávať sväté evanjelium nášho Pána Ježiša Krista životom v poslušnosti, bez vlastníctva a v čistote. 2. Brat František sľubuje poslušnosť a úctu pánu pápežovi Honóriovi a jeho riadne zvoleným nástupcom a Rímskej Cirkvi. 3. A ostatní bratia sú po-vinní poslúchať brata Františka a jeho nástupcov.

Druhá kapitola – O tých, čo chcú takýto život a ako ich treba prijímať

1. Ak niektorí budú chcieť prijať takýto život a prídu k naším bratom, nech ich pošlú k svojím provinciálnym ministrom, lebo len im a nikomu inému nie je dovolené prijímať bratov. 2. Ministri však nech ich starostlivo vyskúšajú z katolíckej viery a cirkevných sviatostí. 3. A ak toto všetko veria a chcú verne vyznávať a až do konca pevne zachovávať 4. a nemajú manželiek, alebo ak sú ženatí a ich manželky už vstúpili do kláštora, alebo so súhlasom diecézneho biskupa im dali dovolenie a už zložili sľub zdržanlivosti a manželky sú v takom veku, že nemôže o nich vzniknúť podozrenie, 5. nech im povedia slová svätého evanjelia, aby šli a predali všetko čo majú a usilovali sa rozdať chudobným (por. Mt 19, 21). 6. Ak by to nemohli urobiť, stačí im dobrá vôľa.

7. A bratia a ich ministri nech sa vyvarujú starať sa o ich časné veci, aby o nich mohli slobodne rozhodnúť, ako im vnukne Pán. 8. Ak by však žiadali o radu, ministri ich môžu poslať k niektorým bohabojným ľuďom, aby podľa ich rady rozdali svoj majetok chudobným. 9. Potom nech im dajú skúšobný odev, totiž dva habity bez kapucne, cingulum, spodky a kaparon až po cingulum, 10. okrem prípadu, že by ministri podľa Božieho vnuknutia uznali niečo iné za vhodné.

11. Po skončení skúšobného roku nech pod poslušnosťou sľúbia, že budú vždy tento život a Regulu zachovávať. 12. A podľa dekrétu pána pápeža im nebude nijako dovolené z tejto rehole vystúpiť, 13. lebo podľa svätého evanjelia: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo“ (Lk 9, 62).

14. A tí, čo už sľúbili poslušnosť, nech majú jeden habit s kapucňou, a kto by si prial, druhý bez kapucne. 15. A ktorých núti potreba, môžu nosiť obuv. 16. Všetci bratia nech sa s Božím požehnaním obliekajú do skromných odevov a môžu ich opravovať záplatami z hrubého súkna. 17. Napomínam ich však a vyzývam, aby nepohŕdali ľuďmi a neposudzovali tých, čo sa obliekajú do jemných a pestrých rúch a požívajú vyberané jedlá a nápoje, ale skôr nech každý posudzuje seba a pohŕda sám sebou.

Tretia kapitola – O Cirkevných hodinkách, o pôste a ako majú bratia chodiť po svete

1. Klerici nech vykonávajú cirkevné hodinky podľa spôsobu svätej rímskej Cirkvi, okrem Žaltára, 2. z ktorého môžu mať breviáre. 3. Laici však nech sa modlia dvadsaťštyri Otčenášov za Matutínum, za Chvály päť, za Prvú, Tretiu, Šiestu a Deviatu, za každú z nich sedem, za Vešpery dvanásť, za Kompletórium sedem; 4. a nech sa modlia za zomrelých.

5. A nech sa postia od sviatku Všetkých svätých až do Narodenia Pána. 6. Tých však, čo zachovávajú dobrovoľne svätý pôst, ktorý sa začína po Zjavení Pána a trvá nepretržite štyridsať dní, ktorý Pán posvätil svojím svätým pôstom (porov. Mt. 4,2), nech Pán požehná; ktorí ho však nechcú zachovávať, nie sú povinní. 7. Avšak druhý pôst až do vzkriesenia Pána nech zachovávajú. 8. Inokedy, okrem piatku, nie sú povinní sa postiť. 9. Avšak v čase zrejmej potreby bratia nech nie sú povinní tele-sne sa postiť.

10. Radím však, napomínam a vyzývam svojich bratov v Pánovi Ježišovi Kristovi, keď pôjdu svetom, aby sa nehádali, neškriepili o slová a neposudzovali iných, 11. ale nech sú tichí, mierumilovní a skromní, vľúdni a pokorní a nech a každým úctivo hovoria ako sa svedčí (porov. Tit 3, 2 ; 2Tim 2, 14). 12. A nemajú jazdiť na koni, ak ich k tomu nenúti zrejmá potreba alebo choroba.
13. Keď vstúpia do ktoréhokoľvek domu, nech najprv povedia: „Pokoj tomuto domu“ (porov. Lk 10, 5). 14. A podľa svätého evanjelia môžu jesť zo všetkých pokrmov, čo im predložia (porov. Lk 10, 8).

Štvrtá kapitola – Bratia nemajú prijímať peniaze

1. Prísne prikazujem všetkým bratom, aby neprijímali peniaze alebo iné platidlá, ani sami, ani cez prostredníkov. 2. Avšak o potreby chorých a o ošatenie ostatných bratov nech sa starajú ministri a kustódi s prispením duchovných priateľov, ako uznajú za vhodné, podľa podmienok miest, časov a studených krajov, 3. pritom však ako bolo povedané, nech vždy dbajú na to, aby neprijímali peniaze, alebo iné platidlá.

Piata kapitola – O spôsobe práce

1. Bratia, ktorým dal Boh milosť pracovať, nech pracujú verne a zbožne, 2. totiž tak, aby sa vyhli záhaľke, ktorá je nepriateľkou duše, a tak v sebe nevyhasili ducha svätej modlitby a zbožnosti, ktorému majú slúžiť všetky ostatné časné veci. 3. Ako odmenu za prácu nech prijímajú životné potreby pre seba a svojich spolubratov okrem peňazí a platidiel, 4. a to pokorne, ako sa svedčí na Božích služobníkov a nasledovníkov svätej chudoby.

Šiesta kapitola – Bratia si nemajú nič privlastňovať. Ako majú prosiť o almužnu. O chorých bratoch

1. Bratia nech si nič neprivlastňujú, ani dom, ani miesto, ani nijakú vec. 2. Ale ako pútnici a cudzinci na tomto svete (porov. 1Pt 2, 11), nech v chudobe a pokore slúžia Bohu, nech s dôverou chodia pýtať almužnu 3. a nech sa za to nehanbia, lebo aj Pán sa na tomto svete stal pre nás chudobným (porov. 2Kor 8, 9). 4. To je tá vznešenosť úplnej chudoby, ktorá vás, mojich najmilších bratov, ustanovila za dedičov a vládcov nebeského kráľovstva (porov. Jak 2,5), na veci vás urobia chudobnými, ale povýšila čnosťami. 5. Toto nech je váš podiel, ktorý vedie do krajiny žijúcich (porov. Ž 142, 6). 6. Toho sa, najmilší bratia, celkom pridŕžajte a pre meno nášho Pána Ježiša Krista na tomto svete nechcite mať nikdy nič iné.

7. A kdekoľvek bratia sú, alebo sa budú zdržiavať, nech sa správajú k sebe navzájom ako domáci. 8. A bez strachu nech jeden druhému vyjaví svoje potreby, lebo ak matka živí a miluje svojho telesné-ho syna (porov. 1Sol 2, 7), či nie o mnoho viac má každý milovať svojho duchovného brata? 9. A ak z nich niekto ochorie, ostatní bratia nech mu slúžia tak, ako by si to sami priali (porov. Mt 7, 12).

Siedma kapitola – Aké pokánie sa má uložiť bratom, ktorí zhrešili

1. Keby niektorí z bratov, zvedení nepriateľom, smrteľne zhrešili a išlo by o také hriechy, o ktorých sa bratia dohodli, že sú vyhradené samotným provinciálnym ministrom, menovaní bratia sú povinní obrátiť sa na nich čo najrýchlejšie a bez meškania.

2. Ak sú samotní ministri kňazmi, nech im milosrdne uložia pokánie; ak nie sú kňazmi, nech ho uložia prostredníctvom iných kňazov rádu, ako uznajú pred Bohom za najlepšie. 3. Nech sa nehnevajú a nerozčuľujú pre hriech iného, lebo hnev a rozčuľovanie u nich aj u ostatných prekážajú láske.

Ôsma kapitola – O voľbe generálneho ministra tohto bratstva a o Svätodušnej kapitule

1. Všetci bratia musia mať vždy jedného z bratov tejto rehole za generálneho ministra a sluhu celého bratstva a musia ho prísne poslúchať. 2. Keď zomrie, provinciálni ministri a kustódi majú zvoliť nástupcu na svätodušnej kapitule, na ktorú sa provinciálni ministri majú vždy spolu zísť, kam určí generálny minister; 3. a to raz za tri roky, alebo v inej dlhšej, či kratšej lehote, ako to menovaný generálny minister nariadil.

4. Keby však všetkým ministrom a kustódom bolo zrejmé, že generálny minister nestačí na službu pre spoločné blaho bratov, menovaní bratia, ktorým je zverená voľba, sú v mene Pánovom povinní zvoliť si iného za kustóda. 5. Po svätodušnej kapitule jednotliví ministri a kustódi, ak budú chcieť a uznajú za vhodné, môžu ešte v tom roku zvolať bratov na kapitulu.

9. kapitola – O kazateľoch

1. Bratia nech nekážu v biskupstve toho biskupa, ktorý im to zakázal. 2. Nikto z bratov nech sa ne-odváži kázať ľudu, ak ho generálny minister tohto bratstva nevyskúšal a neuznal za schopného, a nebol mu zverený kazateľský úrad. 3. Napomínam a vyzývam bratov, aby v kázňach, ktoré konajú, bola ich reč premyslená a jasná (porov. Ž 12, 7; Ž 18, 31), na úžitok a vzdelanie ľudu. 4. Nech mu kážu o chybách a čnostiach, treste a sláve, a to stručne, lebo Pán hovoril na zemi krátkou rečou (porov. Rim 9, 28).

Desiata kapitola – O napomínaní a karhaní bratov

1. Bratia, čo sú ministrami a sluhami ostatných bratov, nech navštevujú a napomínajú ostatných bratov a pokorne a láskavo ich naprávajú a nech im neprikazujú nič, čo by bolo proti ich duši a našej Regule. 2. Podriadení bratia nech si však uvedomia, že pre Boha sa zriekli svojej vlastnej vôle. 3. Preto im prísne prikazujem, aby poslúchali svojich ministrov vo všetkom, čo sľúbili Bohu zachovávať a čo nie je proti ich duši a našej Regule.

4. A kdekoľvek sa nachádzajú bratia, ktorí by vedeli a poznali, že nemôžu Regulu v jej duchu za-chovávať, môžu a majú sa obrátiť na svojich ministrov. 5. Ministri nech ich príjmu láskavo a dobrotivo a nech sa k ním správajú tak prívetivo, aby mohli s nimi hovoriť a konať ako páni so svojimi sluhami, 6. lebo tak to má byť: aby ministri boli sluhami všetkých bratov.

7. Napomínam však a povzbudzujem bratov v Pánu Ježišovi Kristovi, aby sa chránili všetkej pýchy, márnej slávy, závisti, lakomstva (porov. Lk 12, 15), starostí a znepokojovania sa o tento svet (porov. Mt 13, 22), ohovárania a reptania.

8. A tí, čo nevedia čítať a písať, nech sa nestarajú o to, aby sa to naučili, ale nech pamätajú na to, že nadovšetko majú túžiť po tom, aby mali ducha Pánovho a jeho sväté pôsobenie, 9. aby sa k nemu vždy s čistým srdcom modlili, aby boli pokorní a trpezliví v prenasledovaní a chorobe, 10. aby milovali tých, čo nás prenasledujú, hanobia a tupia, lebo Pán hovorí: „Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú a o vás zle hovoria“ (porov. Mt 5, 44). 11. „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Mt 5, 10). 12. „Ale kto vytrvá do konca, bude spasený“ (Mt 10, 22).

Jedenásta kapitola – Bratia nemajú chodiť do ženských kláštorov

1. Prísne zakazujem všetkým bratom, aby nemali podozrivé styky alebo reči so ženami, 2. taktiež aby nechodili do ženských kláštorov okrem tých, čo dostali od Apoštolskej stolice osobitné povolenie. 3. A nemajú byť kmotrami mužom alebo ženám, aby pri tej príležitosti nevzniklo pohoršenie medzi bratmi alebo o bratoch.

Dvanásta kapitola – O tých, čo idú medzi Saracénov, alebo iných neveriacich

1. Bratia, ktorí by chceli ísť z Božieho vnuknutia medzi Saracénov a iných neveriacich, nech žiadajú povolenie od svojich provinciálnych ministrov. 2. Ministri však nech dajú povolenie iba tým, ktorých uznali za súcich na toto poslanie. 3. A tiež pod poslušnosťou ukladám provinciálnym ministrom, aby si vyžiadali od pána pápeža jedného z kardinálov rímskej Cirkvi, ktorý by bol správcom, ochrancom a napravovateľom tohto bratstva, 4. aby sme boli vždy poddaní a podriadení svätej rímskej Cirkvi a vytrvali v katolíckej viere (porov. Kol 1, 23), aby sme zachovávali chudobu, pokoru a sväté evanjelium nášho Pána Ježiša Krista, čo sme pevne sľúbili. Nech teda nikomu z ľudí nie je dovolené túto listinu nášho potvrdenia porušiť, alebo sa jej opovážlivo protiviť. Kto by sa však o to opovážlivo pokúšal, nech vie, že upadne do nemilosti všemohúceho Boha a jeho svätých apoštolov Petra a Pavla.

Dané na Lateráne 29. novembra, v ôsmom roku nášho Pontifikátu.