(spomienka 26. novembra)
Narodil sa roku 1676. Študoval v Ríme a bol prijatý do Rádu menších bratov. Ako kňaz prešiel celé Taliansko a s veľkým úspechom kázal ľudu. Napísal aj mnoho diel pre potrebu kazateľov a na pozdvihnutie veriacich. Zomrel v Ríme roku 1751.
Zo Spisov svätého Leonarda
Rozjímanie o Kristovom utrpení vyvoláva úprimnú skrúšenosť srdca
„Spustošená je celá krajina, ale nik si to neberie k srdcu.“ Hľa, tu je koreň všetkého nášho zla, lebo nikto si neberie k srdcu to, nad čím by sa bolo treba vážne zamyslieť, z toho potom pochádza mnoho zmätkov v konaní. Predovšetkým sa nedbá na posledné veci človeka, zabúda sa na Božie dobrodenia a na všetko, čo Boží Syn pre nás vytrpel pri svojom ukrutnom umučení. Nedbalo sa vykonávajú úlohy a povinnosti patriace ktorémukoľvek stavu. Nemáme sa na pozore pred nebezpečenstvami, ktoré zovšadiaľ obklopujú náš život. A keďže preto je svet plný neprávostí, oprávnene sa prorok Jeremiáš ponosuje: „Spustošená je celá krajina.“ A či je na tieto neduhy dajaký liek? Isteže je. A chcel by som všetkým prelátom, farárom, kňazom a ostatným Božím služobníkom, ktorým padám k nohám, zvestovať, že tento túžený liek aspoň z veľkej časti je naporúdzi. Je to pobožnosť známa pod menom krížová cesta. Ak sa ich horlivosťou, ich úsilím rozšíri táto pobožnosť po všetkých farnostiach, zaručene to bude veľmi mocná opora proti narastajúcej hriešnosti a bohato obdarí veľkými darmi čností všetkých, ktorí budú zbožne rozjímať o utrpení a láske Ježiša Krista. Koľko spasiteľnej osvietenosti v mysli vyvolá vytrvalé rozjímanie o prehorkom umučení Božieho Syna, akú úprimnú skrúšenosť srdca, akú nezlomnú silu ducha! Každodenné konanie tejto pobožnosti ma poučilo, že mravy ľudí sa touto formou zbožnej modlitby rýchlejšie obracajú k lepšiemu. Veď Krížová cesta je protiliek na neresti, očisťuje od bezuzdných vášní, účinne podnecuje k čnosti a svätosti života. Skutočne, ak si preukrutné ukrižovanie Božieho Syna živo sprítomníme v očiach svojej mysle akoby namaľované na toľkých obrazoch, sotva sa zdržíme, aby sme sa v žiari takého svetla nezhrozili nad hanebnosťou svojho života, áno, a bude nás to nútiť, aby sme na takú veľkú lásku odpovedali láskou alebo aspoň ochotne zniesli protivenstvá, s ktorými každý z nás tu i tam sa stretne vo svojich životných okolnostiach.