Kontemplatívny kláštor je miestom života v Bohu. Je priestorom hľadania a nachádzania Boha, svedectvom o jeho zvrchovanosti a transcendencii.
Každý takýto kláštor je ako duchovná oáza, ktorá ukazuje dnešnému svetu to, čo je najdôležitejšie, a čo je v konečnom dôsledku najrozhodujúcejšie – že existuje najvyšší dôvod, pre ktorý sa oplatí žiť, a tým je Boh a jeho nekonečná láska.
„V konfrontácii s dnešnou rozšírenou potrebou hľadania úniku z každodennej rutiny veľkých mestských aglomerátov a hľadania vhodných miest pre ticho a meditáciu práve kontemplatívne kláštory sa ponúkajú ako „oázy“, v ktorých človek, ktorý je pútnikom na zemi, môže lepšie načerpať z prameňov Ducha a uhasiť smäd na svojej pozemskej púti. Tieto miesta, aj keď sa niekedy zdajú neužitočné, sú naopak nevyhnutné, pretože sú akoby „zelenými pľúcami“ v meste: spôsobujú dobro všetkým, aj tým, ktorí ich nenavštevujú alebo dokonca ignorujú ich existenciu.“ (Benedikt XVI., Spomienka Obetovania Panny Márie, 2006)
Cirkev venuje kontemplatívnym rehoľným komunitám žijúcim v klauzúre osobitný deň:
21. november – liturgická spomienka Obetovania Panny Márie, deňPro orantibus.
