Hriňová – Raticov vrch
Kapucíni sú na Hriňovej od roku 1996. Hriňová je mestečko učupené pod Poľanou, s asi 7500 obyvateľmi, z čoho viac ako polovica žije po okolitých lazoch. Silnou črtou miestneho obyvateľstva je stále udržiavaný miestny folklór, tradičná forma gazdovania, práca v lese či na poliach a k tomu ich neodmysliteľná pracovitosť.
Kláštor kapucínov sa nachádza na Raticovom vrchu, čo je kopec na „lazoch“, vzdialený 3 km od odbočky z hlavnej cesty.
S iniciatívou na stavbu kostola prišiel pán Jozef Ďurica s rodinou, žijúci na Raticovom vrchu. Základný kameň posvätil 23. 5. 1992 otec biskup Rudolf Baláž (+2011), ktorý ho o dva roky neskôr 13. 10. 1994 aj posvätil.
Kostol bol postavený svojpomocne ľuďmi z Raticovho vrchu i z blízkeho okolia a je zasvätený Panne Márii Fatimskej.
Výrazným prispením nášho brata kapucína Dávida Tencera, islandského biskupa, pri kostole vyrástol kláštor, ktorý je zasvätený Sv. anjelom strážnym. Základný kameň posvätil 2. 10. 1996 kapucín Ján Riecky (+1998) a kláštor posvätil vtedajší gvardián brat Dávid Tencer 1. 1. 1998.
Od tej doby kláštor prešiel rôznymi personálnymi zmenami a v rokoch 1996 – 2011 bol miestom postulátu. Išlo o ročnú periódu formácie pre záujemcov o náš život, kde si postulanti dopĺňali nielen teoretické vedomosti, ale zažívali i reálnu skúsenosť každodenného života brata kapucína.
Bratia žijú v úzkom kontakte s okolitým ľudom so zameraním na sviatostnú pastoráciu, sezónne práce na poli, pomoc starým a biednym a starajú sa o okolie kláštora i kostola.
Okrem niekoľko-dňovej „prvopiatkovej“ pastorácie v DSS a okolitých lazoch, bratia kňazi v prípade potreby pomáhajú okolitým farnostiam. Počas pandémie Covidu bratia pomáhali
vo zvolenskej nemocnici, a pridali v kostole každý deň jednu svätú omšu, čo zostalo až do dnešného dňa.
Typickou aktivitou kláštora je organizovanie fatimských sobôt vždy v 1. sobotu mesiaca. Púť začína o 14:00 spovedaním, o 15:00 sa modlí sv. ruženec a po ňom nasleduje svätá omša.
Kostol navštevujú početné skupiny ľudí nielen kvôli krásnej podpolianskej prírode, ale hlavne kvôli silnej viere ľudu k Matke Božej umocnenej premodlenou atmosférou na „Ratičáku.“