Celopal v jednote lásky
(sviatok 7. augusta)
„Pre lásku Ježiša ukrižovaného a jeho svätej Matky nech sa oheň vašej horlivosti rozhorí proti týmto nesmiernym škandálom. Ja za to neponesiem zodpovednosť pred súdom Krista, ktorý bude súdiť nás všetkých, a prosím ho s láskou, aby ma povolal medzi dobrých a verných služobníkov, ktorí mu budú horlivo slúžiť.“
(bl. Agathangel z Vendôme)
Týchto dvoch mučeníkov nemôžeme rozdeliť ani v našej pamäti, ani v úcte, ktorú im preukazujeme. Ich krátke a hutné životné príbehy (jeden žil 40 a druhý 31 rokov) nemožno rozpovedať oddelene. Napriek tomu, že každý z nich vyrástol v odlišnom kultúrnom a zemepisnom prostredí, misionárske nadšenie a apoštolská horlivosť ich spája v jediný záblesk svetla.
Agathangel (vlastným menom František Noury) sa narodil vo Vendôme dňa 31. júla 1598 ako tretí zo siedmich detí. S kapucínmi sa zoznámil už v útlom detstve. František absolvoval klasické štúdiá v César-Vendôme a keď mal asi dvadsať rokov, dozrelo jeho povolanie a vstúpil do noviciátu v Mans. V roku 1620 pokračoval v štúdiách v Poitiers a teológiu študoval v kláštore v Rennes. Za kňaza bol vysvätený v roku 1625. O tri roky neskôr ho jeho predstavení poslali ako misionára do Levanty. Nahradil tam misionára, ktorý bol pripravený na odchod, ale tesne pred tým vážne ochorel.
Brat Kassián (vlastným menom Consal Lopez-Nieto) sa narodil v Nantes ako dvojča sestry 14. januára 1607 v portugalskej obchodníckej rodine. Pretože vynikal bystrou inteligenciou a príkladným spôsobom života, bol milovaný všetkými učiteľmi, kňazmi aj spolužiakmi. Pestoval vnútornú modlitbu, rád zotrvával v tichu kapucínskej kaplnky, ktorá stála blízko ich domu. Vaseneto, ako mu všetci hovorili, mal sotva deväť rokov, keď požiadal o prijatie do ich rádu. Už vtedy túžil ísť na misie do vzdialených zemí, kde by mohol zomrieť mučeníckou smrťou. Dňa 16. februára 1623 si v Angers obliekol kapucínsky habit a prijal meno Kassián. Študoval pod vedením otca Františka de Tréguier, ktorého žiakom bol aj Agathangel. Tento učiteľ formoval mnoho hrdinských misionárov, ktorí pracovali alebo zomreli ako mučeníci lásky na misiách v Palestíne, Sýrii a Egypte.
Kassián v sebe stále pestoval misijné povolanie, a keď prijal kňazské svätenie, myslel si, že nastal ten okamih. Práve v tej dobe, v rokoch 1631-1632, však v Rennes náhle vypukla epidémia moru. Kapucín sa celkom oddal službe nakazeným v nemocnici mimo mesta. Nákaza sa mu vyhla, a preto mohol pokračovať v štúdiu. V roku 1633 konečne odchádza za otcom Agathangelom, ktorému bola zverená misia v Egypte.
Ten dorazil do Aleppa 29. apríla 1629 a veľmi usilovne sa pustil do arabčiny. Súčasne sa snažil získať odlúčených veriacich a navrátiť ich k jednote s Katolíckou cirkvou. Zvlášť sa sústreďoval na biskupov a arcibiskupov. Presvedčil mnoho Arménov a Sýrčanov a jedného gréckeho biskupa, ktorý následne veľmi účinne pomáhal katolíckej misii v Sýrii, čo vyvolalo veľkú nevraživosť zo strany maronitských autorít. Agathangel svoje pôsobenie zameral skôr na početné osady v Libanone a vyslúžil si dokonca prezývku „apoštol Libanonu“. Ďalšou súčasťou jeho misionárskej práce bolo oslobodzovanie kresťanských otrokov.
Medzitým bola dokončená organizácia novej misie v Egypte, ktorá bola zverená otcovi Agathangelovi v roku 1633. Medzi prvými misionármi z Francúzska bol aj otec Kassián. Stretli sa v Alexandrii a po celý zvyšok svojho apoštolského života sa snažili o zjednotenie koptskej cirkvi s rímskou cirkvou. Obaja sa začali intenzívne učiť miestny jazyk gheez.
Pred tým, ako odišli do strednej Etiópie, vykonali Agathangel a Kassián, skúsený misionár a horlivý mladík, púť na sväté miesta v Palestíne. Potom sa pripojili v roku 1638 ku karaváne, ktorá smerovala k brehom Červeného mora. Dorazili do Deborechu na eritrejskej náhornej plošine, kde boli ihneď uväznení. Následne boli veľmi potupne prevezení do Gondaru – úplne nahých ich priviazali ku chvostom zvierat, na ktorých cestovali ich väznitelia. Na miesto dorazili 5. augusta 1638. Napriek snahe o dialóg so zmanipulovanými cirkevnými hodnostármi boli zahrnutí len nadávkami a hrozbami.
Pri vypočúvaní etiópskym vladárom obhajovali pred ním katolícku vieru. Otec Kassián, ktorý dobre ovládal miestny jazyk, obnovil pred ním svoje vyznanie viery. Obaja boli okamžite odsúdení na smrť obesením. Uprostred rozbesneného davu odvliekli mučeníkov na miesto popravy. Chýbali však povrazy, na ktorých mali byť obesení. Misionári duchaprítomne ponúkli cingulá svojich rehoľných habitov. Boli obesení popoludní, v rovnakom čase, v akom bol Ježiš pribitý na kríž. Exekúciu oboch mučeníkov dokončili ukameňovaním. Jeden z hodených kameňov vyrazil otcovi Agathangelovi oko. O niekoľko chvíľ zakryla hromada skál zakrvavené mŕtvoly. Obyvatelia Gondaru v noci videli, ako z nich vychádzali záblesky svetla, ktoré sa spojili do jedného ohnivého stĺpu. Vyzeral ako červená špirála z akejsi veľkej kadidelnice.
Pápež sv. Pius X. uznal ich mučeníctvo a 1. januára 1905 ich vyhlásil za blahoslavených.