Biblická a liturgická mystika
(ľubovoľná spomienka, 2. decembra)
„Nenachádzam slová pre vyjadrenie milostí, ktoré mi Pán dáva, a tak používam prirovnanie a úryvky z Písma svätého. Keď som ponorená do svojich hlbín, nie je to už Písmo sväté, na ktorom záleží, ale výlučne jeho Autor a moja duša, celá sústredená na neho. Chcela by som byť veľkou sväticou, aby som získala od Boha milosť obrátenia sŕdc, a aby som mohla dosiahnuť to, že vo všetkých bude možné pocítiť plody jeho krvi. Nechcela by som mať len sama pre seba milosti a dary Božie, ale chcem zdieľať s bratmi všetko, čo dostávam, aby som mohla so všetkými zasadnúť k prestretému stolu božských milostí. Tak všetkých milujem!“
(bl. Angela Mária Astorch)
Hieronyma Mária Inés sa narodila 1. septembra 1592 v Barcelone (Španielsko) ako posledná zo štyroch detí. Nemala čas, aby poznala matku, pretože zomrela desať mesiacov po jej narodení. Približne v piatich rokoch prišla aj o otca. Jej sestra Izabela sa stýkala so skupinou mladých dievčat, priťahovaných spiritualitou Angely Serafíny Pratovej. Aj malá Hieronyma bolo čoskoro zapojená do tohto spolku kapucínok. Jej vzťah s nimi sa ešte viac utužil vďaka jednej zázračnej príhode. Vo svojich siedmich rokoch zjedla horúce mandle, zostala ako mŕtva a takmer na jej pohrebe ju matka Serafína v extáze priviedla späť k životu. Hieronyma sama napísala:
„Moje detstvo skončilo v siedmich rokoch. Potom som už bola rozumná a rozvážna žena: trpezlivá, odmeraná, tichá a pravdivá.“
Dňa 16. septembra 1603, v jedenástich rokoch, vstúpila do kláštora kapucínok, založeného Angelou Serafínou Pratovou. Priniesla si so sebou šesť zväzkov latinského breviára, ktorý vedela dokonale čítať. Pri obliečke prijala meno Angela Mária. Jej duchovný vývoj sledoval a sprevádzal skúsený spovedník Martin García, ktorý prežil desať rokov ako pustovník.
Pretože bola ešte príliš mladá, strávila v kláštore päť rokov ako čakateľka. Skutočný noviciát zahájila 7. septembra 1608. Magistrou noviciek vtedy bola jej rodná sestra, ktorá ju oproti ostatným vôbec neprotežovala. V období noviciátu ju sprevádzali rôzne súženia a pokušenia. Pretože bola nadpriemerne vzdelaná, musela vykonávať funkciu pomocnej magistry svojich sestier v noviciáte. Rehoľné sľuby zložila 8. septembra 1609.
Medzi tým sa nová kapucínska kongregácia živo rozrastala. Matka Angela Mária a ďalších päť sestier dostali za úlohu založiť nový kláštor v Zaragoze, ktorý sa mal stať centrom ďalšieho šírenia kapucínskych klarisiek v Španielsku. V novom kláštore Panny Márie Kráľovnej Anjelov sa sestra Angela Mária stala vychovávateľkou novej generácie kapucínok. V roku 1624 ju vymenovali za miestnu vikárku a o tri roky neskôr za abatišu.
Bola pre svoje sestry matkou, ktorá sa nešetrila. Ochotne zaskočila kdekoľvek, v kuchyni, na ošetrovni, v záhrade, práčovni… Keď sa jej sestry pýtali, prečo to robí, odpovedala:
„Pretože by som za vás položila aj život.“
Keď do Zaragozy vtrhli davy otrhaných utečencov zo vzbúreného Katalánska, rozdala chudobným žobráčikom šaty, ktoré si novicky priniesli zo sveta.
Jej spiritualita bola biblická a liturgická. Bola obdarená videniami a nadprirodzenými osvieteniami. Na svätcov sa obracala veľmi dôverne. Vybrala si dvanásť z nich, ktorých nazvala svojím nebeským „konzistóriom“, a ktorí boli jej vzormi a príhovorcami v konkrétnych životných potrebách a cnostiach: sv. Ján Evanjelista ako vzor lásky, sv. František z Assisi ako vzor dokonalej vernosti reholi, sv. Benedikt ako príklad čistoty či sv. matka Klára ako vzor dokonalosti. Inšpiráciou a rámcom jeho duchovného života bola modlitba hodiniek, ako napísala v roku 1642:
„Často sa mi stáva, že pri speve žalmov Pán uvádza do môjho vnútra to, čo spievam, takže môžem povedať, že skutočne spievam to, čo cítim, a nielen literu žalmov. Zdá sa mi, že sám Pán je mojím učiteľom a hlása to, čo hovorím a spievam, a tak ma uschopňuje prijať nekonečnú pravdu Písma.“
Angela Mária žila v kláštore v Zaragoze takmer 30 rokov. Komunita sa medzi tým rozrástla a priestory kláštora prestávali stačiť. Dňa 2. júna 1645 založila spolu s ďalšími štyrmi sestrami nový kláštor v Murcii, ktorý niesol meno Vyvýšenie Najsvätejšej sviatosti. V novom kláštore musela kvôli častým záplavám mnoho vytrpieť, zvlášť v rokoch 1651 a 1653. Blahoslavená Angela tu zostala abatišou až do roku 1661.
Keď oslávila sedemdesiatku, chcela sa stiahnuť a byť „sama s Jediným“. Milosť, o ktorú prosila, obdržala, ale ďalej už zo zdravotných dôvodov nemohla pracovať ani zastávať úrady, a tak sa mohla úplne venovať životu kontemplácie. V polovici novembra 1665 sa jej v dôsledku niekoľkých epileptických záchvatov vrátila pamäť a inteligencia, ale to už bol koniec. Cítila sa ako na kríži. Dňa 2. decembra 1665 zosnula počas spevu „Chváľte ústa“. Mala 75 rokov.
Jej ostatky sa uchovali neporušené, ale boli zneuctené počas španielskej občianskej vojny v rokoch 1936-1939; teraz sú uložené v novom kláštore v Murcii. Ján Pavol II. ju dňa 23. mája 1982 blahorečil. Kto sa chce zoznámiť s jej mystickou skúsenosťou, môže si prečítať jej spisy, ktoré vydal v jednom zväzku kapucín Lázaro Iriarte pod názvom Moja duchovná cestav roku 1985.