Púť svätého Vavrinca

Brat Vavrinec bol pútnikom väčšiu časť svojho života v ráde. Na vlastných nohách preputoval Európu krížom krážom z dvoch hlavných dôvodov: prvým bolo to, že bol generálnym ministrom rádu a teda navštevoval vtedajšie provincie, ktoré ako ich predstavený vizitoval. Druhým bolo to, že ho pápež posielal ako svojho vyslanca tam, kde sám ísť nemohol alebo za tými, ktorí nechceli alebo nemohli prísť za ním. Okrem toho bol vyhľadávaným kazateľom a to si tiež žiadalo v tej dobe cestovať, keďže okrem písaného slova iné médiá vtedy ešte neexistovali. 

Keď náš, teraz už exgenerálny minister, vyhlásil rok svätého Vavrinca z Brindisi, vznikla v hlave brata Nora (nášho provinciálneho ministra) myšlienka uskutočniť niečo, čo by nám sprostredkovalo skúsenosť, ktorú Vavrinec žil väčšinu svojho rehoľného života: Skúsenosť s prozreteľnosťou Božou. A tak pozval bratov, ktorí by chceli túto skúsenosť zažiť na púť sv. Vavrinca. Z prihlásených bratov vznikli tri skupinky po 4 bratoch, ktoré putovali každá z iného kúta Slovenska smer: Stred Európy. Tam sa nakoniec zišli títo pútnici aj ostatní bratia z provincie, ktorí sa púte nemohli alebo nechceli zúčastniť a uzavrel sa tak v bratskom kruhu Rok sv. Vavrinca, práve v deň, v ktorý sa sv. Vavrinec nerodil pre túto zem aj pre nebo, keďže zomrel v deň svojich narodenín.

Zišli sme sa v kostole sv. Jána Krstiteľa v strede Európy, kde mal brat Jakubrafael pre nás pripravené zaujímavosti zo života sv. Vavrinca.

Po malej prestávke nám bratia pútnici premietli prezentáciu z púte, počas ktorej nám vyrozprávali zážitky a skúsenosti z Božou prozreteľnosťou, ťažkosti ale aj radosti tohto spoločne stráveného času. Viacerí konštatovali: lepšie brata nespoznáš ako keď s ním spolu niekoľko dní putuješ.

Každá z ciest mala svoje charakteristiky a rozdielnosti jedna od druhej. Niektorí boli poväčšine prijatí k nocľahu na fare, iných prichýlili aj rodiny vo svojich domoch alebo rehoľné komunity ale bola aj skupinka, ktorú prichýlil evanjelický zbor vo svojej modlitebni. No a bola aj situácia, kde bratov nechceli prichýliť ani v ubytovni, ktorú si chceli zaplatiť.

Po prezentácii sme mali sv. omšu a po nej nám komunita na Kremnických Baniach prichystala obed, pod taktovkou brata Juraja, čo je vždy záruka toho, že sa zje všetko. Samozrejme nie preto, že je toho málo. Keďže pastorácia aj v ten deň v našich domoch pokračovala, tak sa niektorí hneď po obede museli odobrať, aby stíhali službu svojim veriacim a iní zostali dlhšie v rozhovoroch, prechádzke v krásnom baniarskom prostredí alebo v modlitbe.

Vo fotogalérii pod článkom si môžete pozrieť fotky z prezentácie a tiež zo samotného provinčného stretnutia v Strede Európy v Kremnických Baniach.