(spomienka, sviatok pre OFMconv 12. marca)
Narodil sa roku 1603 v Aprílii v Taliansku. Ako mladý vstúpil do Rádu menších bratov konventuálov. Keď sa stal kňazom, celkom sa oddal Božej službe a prekypoval horlivosťou za duše. Mal dary mimoriadnych chariziem, a preto chodil z miesta na miesto. Vynikal nezvyčajnou poslušnosťou, pokorou a trpezlivosťou. Veľmi si ctil tajomstvá Kristovho života, zvlášť Najsvätejšiu sviatosť, ako aj Bohorodičku Pannu Máriu. Zomrel roku 1663 v Osime.
Z Výrokov a myšlienok svätého Jozefa Kupertínskeho
Nikto nemôže dosiahnuť dokonalosť bez lásky k Bohu
Tri veci musia byť rehoľníkovi najvlastnejšie, a to: milovať Boha celým srdcom, neprestajne ho chváliť ústami a svietiť blížnym dobrými skutkami. Kto pomýšľa na rehoľný alebo duchovný život, nedôjde k dokonalosti bez lásky k Bohu. Kto túto lásku má, je bohatý, aj keby o tom nevedel. Kto však nemá túto lásku, je veľmi úbohý. Ako keď slnko svieti na konáre a listy stromov, zdobí ich farbami, ale neporušuje ich prirodzenosť, tak Božia milosť, keď človeka osvieti, ozdobí ho čnosťami, zapaľuje v ňom oheň Božej lásky, robí ho milým v Božích očiach bez toho, aby narúšala jeho prirodzenosť, ibaže ju zdokonaľuje. Čo Boh od nás najviac požaduje, je rozhodne naša vôľa, ktorú človek dostal zadarmo pri svojom zrode ako dar samého Boha a užíva ju ako svoju vlastnú. Keď sa človek cvičí v čnostiach, istotne to koná s Božou pomocou, pretože od Boha pochádza všetko dobré; vôľu však má výlučne svoju. Preto Boh má najväčšiu radosť, ak sa človek svojej vôle zriekne a celkom sa zverí do Božích rúk. Ako ovocný strom, ak je starostlivo ošetrovaný, dáva bohatú úrodu ovocia, tak aj človek, ktorý ide po Pánovej ceste, musí ustavične rásť a robiť pokroky v čnostiach, aby mohol vydávať najchutnejšie plody svätosti a príklady čností, ktorými by účinne pôsobil aj na ostatných a pritiahol ich na Pánovu cestu. Ale znášať príkoria a životné ťažkosti trpezlivo a z lásky k Bohu, to treba pokladať za zvláštnu milosť, ktorou Boh štedro obdarúva tých, čo ho milujú. Tak ako náš Pán Ježiš Kristus vytrpel mnoho preukrutných bolestí pre nás, tak Boh chce, aby sme aj my mali účasť na jeho bolestiach. Veru tak, ak si zo zlata, utrpenie ťa zbaví matného povlaku; ak si zo železa, očistí ťa od hrdze. Pozri na vtáky vo vzduchu, ako sa vrhajú k zemi na korisť a potom sa rýchlym letom vracajú do výšin. Podobne sa musia aj Boží služobníci starať o pozemské veci, len pokým je to nutné, ale potom sa musia v mysli ihneď vznášať k Bohu do neba, aby ho tam chválili a velebili. Pozoruj tiež, ako sa vtáky chránia, aby nezlietli na bahnistú zem, sú veľmi obozretné, aby sa neváľali v špinavom blate. Podobne sa ani ľudia nemajú vrhať tam, kde by si mohli poškvrniť dušu. Ale majú svoju myseľ povzniesť hore a najvyššieho Boha oslavovať svätými skutkami.