Nedeľa 22.6 bola pre nás milá udalosť pripomenúť si 30 rokov príchodu kapucínov do obce a farnosti Poniky. Slávenie sme začali už večer v sobotu, kedy sme otvárali priestory zvonice, kde sa vytvorilo miesto pre novú kaviarničku.
Príchod bratov kapucínov na Poniky sa vôbec nerodil ľahko. V r. 1995 nám končila zmluva vo farnosti Podkonice s biskupským úradom v Banskej Bystrici. Postupne sme boli čoraz viac otvorení pre to, čo má pre nás Pán pripravené. V roku 1994 prišli bratia navštíviť pána farára Stanislava Majera a vtedy im zvestoval, že sa modlí, aby kapucíni prišli do Poník. Keď sa bratia vybrali jedného dňa na rokovanie s pánom biskupom Rudolfom Balážom netušili ešte, že Pán im dá znamenie. Pri spoločnom rokovaní zvestovala sekretárka, že farár z Poník Stanislav Majer zomrel. Vtedy otec biskup oslovil bratov: „Pre nemúdrych je to náhoda a pre múdrych je to Boží plán, beriete to?“ Vtedy otec provinciál Šebastián súhlasil a prijal Poniky ako nové miesto našej prítomnosti.
Nie 1. máj ale 3. máj 1995 je pre nás začiatočný dátum našej prítomnosti vo farnosti Poniky. „Druhé Assisi,“ poznamenal náš provinciál Šebastián Jaduď, keď vkročil do chrámu vyzdobeného freskami, ale i dýchajúceho pokojom assiského Svätca a jeho menších bratov.
Odvtedy sa tiahne historická niť nášho bratského života v tejto rázovitej obci. Poniky ponúkajú pre náš spôsob rehoľného života veľmi vhodné prostredie. Je tu kľud, pekná príroda a čas na modlitbu – stíšenie. Počas tohto obdobia sa na Ponikách vystriedalo veľké množstvo bratov a mnohí sa sem radi znova vracajú, lebo tu zažili rodinné prostredie, osobné prijatie od ľudí a dobré vzťahy.
Na záver, by som vyzdvihol to, čo povedal pri slávení Eucharistie (nedeľa 22. 6) – náš brat provinciál Miroslav – „Aby sme si obliekli Krista“, aby sme boli oblečení Božím Synom, aby sme boli nositeľmi toho Syna, ktorý je Zdrojom života pre nás a verím tomu, že aj pre vás, aby ste aj vy pri tom pohľade na nás mohli vnímať Krista, živého Krista, ktorý je Spasiteľ sveta, ten ktorý prišiel, aby ma vypočul, aby stál pri mne, aby ma objal, aby mi pomohol možno v nejakej situácii a okolnosti, aby bol Ten, o ktorého sa môžem kedykoľvek oprieť.“
Budeme radi, nadväzujúc na 30-dsiatku, aby sa mohli aj v budúcich rokoch – otvárať, budovať a obnovovať naše vzájomné vzťahy na Ponikách.
Brat Karol Baran
Zdroje: 1. rozhovor s bratom kňazom Leopoldom Nemčekom; 2. príhovor otca provinciála Miroslava Kulicha 22.6.2025 na Ponikách; 3. Farská matrika Ponik
