V jednu krásnu rozprávkovú slniečkovú sobotu sme sa rozhodli dobyť baterky našich sŕdc na skvelej púti. Skoro ráno vstať a opustiť postieľky nebolo pre mnohých z nás ľahké, keďže po piatkových večerných chválach u kapucínov bol ranný budíček okolo piatej ako polnoc. Napriek negatívam, sme nad únavou zvíťazili a o 6:30 hod. sme na Hlavnej stanici čakali náš vlak do Mauaciek. Tam sa pridali ďalší. Autobus nás dopravil do Studénky, kde začalo ozajstné putovanie. Pred kostolom sme dostali požehnanie na nasledujúcich 23 km od nášho brata Gabriela a inštrukcie od šéfky púte, Majky. Dôvod, prečo sme sa rozhodli na túto cestu vydať, mal každý svoj.
Hneď v úvode sme sa netrafili na správny chodník, lebo nás zviedla široká cestička. Priblížili sme sa k prvej zastávke na okraji vojenského priestoru. V okolí bola nádherná príroda, niekoľko srniek a zajačikov v diaľke nám robilo spoločnosť pri raňajkách. Občerstvení, napapaní a posilnení prvou kávou a dobrou náladou sme skontrolovali, ako to vo vojenskom priestore vyzerá a našli sme skratku, ktorá nás priviedla na pôvodnú cestu. Anjeli (a GPS) nás viedli skvele a my sme sa zrazu ocitli pri Panne Márii vedľa chodníka. To bolo naše druhé zastavenie.
Pomodlili sme sa sedembolestný ruženec i so zamysleniami ku každému z tajomstiev. Posilnení Božou prítomnosťou a silou Ducha Svätého sme opäť vykročili do tajov lesa, ktorý sa pred nami rozprestieral. Ešte pred príchodom do Lakšárskej Novej Vsi sme neplánovane využili skúsenosti nášho strážneho anjela (Moničky), keď si jedna účastníčka pokľakla na kolienko rýchlejšie, ako by bolo želané. Pacientku sme ošetrili a stabilizovali. V Lakšároch sme si naplnili brušká, nechali oddýchnuť nôžky, občerstvili sa sladkým koláčikom. Niektorí si odskočili do obchodu pre nanuky, iní sa pomodlili modlitbu dňa. A putovali sme ďalej.
Cestou lesom sme striedavo v náručí pomáhali niesť Paliho gitaru, ktorá nás neskôr sprevádzala počas svätej omše. Štvrtýkrát sme sa zastavili na rázcestí pri horárni Lesek, kde sme si, konečne, spravili prvé spoločné foto. Po krátkej prestávke sme pokračovali ďalej. O 15 hodine – v čase na modlitbu korunky – sme práve boli pri Kaplnke. Niektorí si i schladili hlavy vodou zo studne.
Po modlitbe nastalo zrazu ticho. Šum, vrava a spev sa presunuli do nádherného rozhovoru s Bohom. Pre niektorých to bolo náročné vydržať. Dali sme to, aj vďaka myšlienkam, ktoré sme si vytiahli (tá moja sa trafila presne). V tichu, pokojnom rozjímaní a kochaní sa krásami prírody okolo nás sme sa zrazu ocitli pred Šaštínskou Bazilikou, kde sme sa zvítali s našimi ďalšími účastníkmi. Súkromnú svätú omšu celebroval brat Gabriel, chlapci miništrovali a Janka s Palim, a nielen oni, vyspevovali v tomto nádhernom chráme.
Posilnení, prijatím Pána Ježiša sme si po svätej omši ešte vypočuli krátky výklad domáceho pavlína k histórii Národnej Svätyne. Odfotili sme si zlatú ružu, ktorú bratom do Baziliky priniesol v septembri Svätý otec František. Po záverečnom požehnaní sme sa presunuli na stanicu. Zastavili sme sa ešte na zmrzlinu. Dopísať svoje meno a dátum na pamätnú listinu za účasť na púti sme si už nechali na doma. A šup ho do vlaku Šaštín – Kúty a potom na EC do Bratislavy.
Zo srdca sa chceme poďakovať všetkým, ktorí boli, za nádherné spomienky a úžasné priateľstvá, ktoré Boh pospájal. Ďakujeme bratovi Gabrielovi za duchovné sprevádzanie. Ale najväčšia vďaka patrí Pánu Bohu, že nás má rád, že nás miluje.
Pace et bene.
Monika a Janka 😊
