12.5. piatok – celý deň prší
14.5. nedeľa – už 10 hodín prší
13.5. sobota – naša púť na Skalku
Bratislava – Trenčín → Skalka → Trenčín – Bratislava . . . ani mláka, ani kvapka dažďa.
Z Bratislavy sme nastúpili na vlak. Začali sme v Trenčíne autobusom alebo putovaním pozdĺž Váhu.
Omšu v Diecéznej svätyni slúžili bratia kapucíni Gabriel a Ján. Všetci sme mocne spievali i bez gitary.
„Povedzte svojmu problému, aký veľký je náš Boh.“ „Pridajme sa na stranu víťaza.“
Prijali sme pozvanie otca Buča do nového Pútnického domu na kávu . . . s obedom.
Pokúsili sme sa hlbšie preniknúť do života pustovníkov sv. Andreja-Svorada a sv. Beňadika – cez pobožnosť krížovej cesty – a tak viac porozumieť našej životnej ceste.
„Samota a spoločenstvo musia stáť v zdravom napätí. Každý v spoločenstve môže ísť aj celkom osobitnou cestou, ale aj tak nás môže spájať tvoja láska, o ktorú aj teraz spoločne prosíme. Amen.“
Putovanie č. 2 – prešli sme cez kopec z Malej na Veľkú Skalku, ku kláštoru.
S pani Darvašovou sme spoznali históriu nášho najstaršieho pútnického miesta od 11.stor. – benediktínsky kláštor, opátstvo, pôsobenie rehole jezuitov na Skalke, kaplnku, Beňadikovu jaskyňu.
„Ďakujeme ti, Pane, za vynikajúci vzor našich svätcov, stále aktuálny, ako ťa nasledovať. Amen.“
Putovanie č. 3. – prešli sme opäť popri Váhu. Kto potreboval, priviezol sa do Trenčína autobusom.
Z Modlitby pútnika: Mohol som . . .
—-Ak od dnes nebudem kráčať po tvojej ceste, ďalej hľadať a žiť podľa toho, čo som sa naučil, ak od dnes neuvidím v každom, či je to priateľ alebo nepriateľ, spoločníka na Púti, ak od dnes neuznám Boha, Boha Ježiša Nazaretského, ako jediného Pána v mojom živote, nikam som nedošiel.
O 17:40 h. sme sadli do vlaku.
Že si chcel/chcela ísť aj ty? Nevyšlo ti to? Nevadí. Možno nabudúce.
Na jeseň nás čakajú bratia v Abelande. Možno inou cestou ako v novembri 2022. Na jar 2024 Skalné sanktuárium na hore Butkov. Naplníme autobus?
Pokoj a dobro Mária
