Na pripravený stolík v centre rodiny nech sa pripraví krížik (ikona/obrázok, ktorý má rodina v úcte), sviečka.
4.nedeľa pôstu sa nazýva Laetare (letare), ktorá dostala názov od úvodnej omšovej antifony Laetare Ierusalem – „Raduj sa, Jeruzalem“. Pretože ide o prvú nedeľu po strede pôstu, má táto nedeľa vyjadrovať nádej na spásu a povzbudiť v období pokánia. Všimnite si, že tomu zodpovedajú i čítania! Hoci je pôst, v kostoloch môžu byť v dnešný deň na oltári kvety a liturgická farba môže byť ružová. Tým sa môžete inšpirovať i vy pri výzdobe svojho príbytku.
Domácej Liturgii slova predsedá manžel a otec, keďže v rodine má úlohu kňaza. Nech to robí pokorne, no s rozhodnosťou. Začína sa zapálením sviečky. Robí to manželka a matka, lebo ona je srdcom rodiny a stráži vrúcnosť vzťahov.
Pri zapaľovaní hovorí:
Kristus svetlo sveta!
Všetci odpovedajú:
Bohu vďaka!
Ak ste v rodine zvyknutí spievať, môžete zaspievať obľúbenú pieseň.
Otec sa potom prežehná a hovorí:
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Všetci sa prežehnávajú spolu s ním a odpovedajú:
Amen.
Otec osloví prítomných takto, alebo podobne – ako je vhodné pre danú rodinu:
Milovaná [Manželka] a [deti] schádzame sa na tejto rodinnej liturgii, aby sme duchovne spojení s Cirkvou a zvlášť s priateľmi a ľuďmi, ktorých bežne stretávame v našom kostole upevnili naše spoločenstvo s Pánom Bohom i medzi sebou navzájom. Zamyslime sa teraz nad uplynulými dňami, privrime si oči a spytujme si svedomie, aby sme sa modlili s čo najúprimnejším srdcom.
Nasleduje chvíľa ticha v ktorej si spomenieme na najvážnejšie zlyhania v uplynulých dňoch. Je dobré aby sme si privreli oči, pomôže nám to sústrediť sa. Môžu to byť 2-3 min, alebo kratšie podľa dispozície detí. Potom Otec pokračuje:
Ježišu, ty si prišiel medzi hriešnikov a priniesol si im Otcovo odpustenie: Pane, zmiluj sa.
Všetci odpovedajú:
Pane zmiluj sa.
Ty si vydal seba samého na smrť, aby si hriešnikom dal život: Kriste, zmiluj sa.
Kriste zmiluj sa.
Ty si prameňom božskej sily a nového života: Pane, zmiluj sa.
Pane zmiluj sa.
Otec zakončí:
Nech sa zmiluje nad nami všemohúci Boh, nech nám hriechy odpustí a privedie nás do života večného.
Prítomní:
Amen.
Otec pokračuje:
Modlime sa!
Večný Otče, prostredníctvom svojho Syna obdivuhodne zmieruješ so sebou ľudské pokolenie; prosíme ťa, pomáhaj kresťanskému ľudu, aby kráčal v ústrety veľkonočným sviatkom s vrúcnou nábožnosťou a so živou vierou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Prítomní:
Amen.
Nasledujú čítania. Nech si ich rozdelia členovia rodiny medzi sebou tak, aby Evanjelium čítal Otec. Počas čítaní ten, ktorý číta, nech stojí. Počas čítania Evanjelia stoja všetci. Text čítaní na daný deň nájdete aj tu: https://lc.kbs.sk Medzi čítaniami nech sa zachová krátke ticho.
Katechézy s aktivitami pre deti nájdete napríklad tu: https://www.tvoj-strom.info/search/label/KAT-Nedeľná%20katechéza alebo https://dku.abuba.sk/katech-bibl-praclisty-deti
Čítanie z druhej knihy Kroník
2 Krn 36, 14-16. 19-23
Všetky kňazské kniežatá i ľud množili nevernosti, napodobňovali všetky ohavnosti pohanov a poškvrnili Pánov dom, ktorý si zasvätil v Jeruzaleme.
Pán, Boh ich otcov, posielal k nim poslov a vo dne v noci ich napomínal, lebo mu bolo ľúto svojho ľudu a svojho príbytku. Ale oni vysmiali Božích poslov, pohŕdali jeho slovami a tupili jeho prorokov, až vzrástol Pánov hnev proti jeho ľudu a už nebolo lieku.
Nepriatelia spálili Boží dom, zrúcali jeruzalemské múry, podpálili všetky paláce a zničili všetky cenné predmety. Tých, čo unikli meču, odvliekli do Babylonu a stali sa otrokmi kráľa a jeho synov, kým sa nezačalo kráľovstvo Peržanov. Tak sa splnilo Pánovo slovo, ktoré povedal ústami Jeremiáša: Teraz zem dostala svoje soboty, cez celý čas spustošenia odpočívala, až sa naplnilo sedemdesiat rokov.
V prvom roku Kýra, kráľa Peržanov, sa splnilo, čo Pán povedal ústami Jeremiáša. Pán vnukol Kýrovi, kráľovi Peržanov, a on po celom svojom kráľovstve nariadil vyhlásiť – aj písomne: „Takto hovorí Kýros, kráľ Peržanov: Pán, Boh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme. A rozkázal mi, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judei. S každým, kto patrí k jeho ľudu, nech je Pán, jeho Boh, a nech vystúpi.“
Počuli sme Božie slovo.
Prítomní:
Bohu vďaka.
Nasleduje žalm. Všimnite si, že žalm logicky nadväzuje a odpovedá na prvé čítanie. Čitateľ žalmu (žalmista) prečíta refrén a ostatní ho zopakujú. Potom žalmista číta verše žalmu. Pri značke refrénu všetci modlitebne prednesú refrén.
R.: Pane, chcem stále pamätať na teba.
Ž 137
Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali, *
keď sme si spomínali na Sion.
Na vŕby tejto krajiny *
vešali sme svoje citary. R.
Lebo tí, čo nás zajali, *
žiadali od nás spevy
a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: *
„Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!“ R.
Akože môžeme spievať pieseň Pánovu *
v cudzej krajine?
Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, *
nech mi odumrie pravica. R.
Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, *
keby som nepamätal na teba,
keby som Jeruzalem nepovýšil *
za vrchol svojej radosti. R.
Nasleduje druhé čítanie.
Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Pavla Efezanom
Ef 2, 4-10
Bratia, Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení – a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi, aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi.
Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali.
Počuli sme Božie slovo.
Prítomní:
Bohu vďaka.
Všimnite si, že prvé čítanie, žalm a Evanjelium tematicky súvisia, ba dokonca navzájom sa dopĺňajú a vysvetľujú. Je dobré, aby si Otec text evanjelia prečítal vopred, aby čítanie bolo plynulé. Tempo nech je také, aby si čítajúci stíhal dobre uvedomovať to, čo číta. Všetci nech sa postavia.
Otec:
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána
Jn 3, 14-21
Ježiš povedal Nikodémovi: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“
Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.
A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.
Počuli sme slovo Pánovo.
Prítomní:
Chvála tebe, Kriste.
Všetci si sadnú a môžu zostať v tichu napr. 3-5 minút. Alternatívne sa môžu porozprávať o súvislostiach medzi čítaniami, ktoré si všimli. Z povedaného môže vyplynúť duchovné povzbudenie do nasledujúcich dní.
Následne sa všetci sa postavia a nasleduje vyznanie viery, ktoré je prvou odpoveďou na vypočuté Slovo. Otec vyzve prítomných, aby vyznali vieru:
Vyznajme teraz našu vieru.
Všetci sa modlia:
Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný. Zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.
Verím v Ducha svätého, v svätú Cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný. Amen.
Obrad pokoja je ďalšou odpoveďou na prečítané slovo. Otec, ak je to vhodné, môže prítomných vyzvať:
Teraz si navzájom dajme znak pokoja.
Prítomní si napríklad podajú ruky a môžu si zapriať:
Pokoj s Tebou!
Nasledujú prosby. Po úvode, ktorý prednesie otec môžu sa v čítaní striedať ostatní členovia rodiny, alebo ich môže čítať jeden. Kurzívou je označený text, ktorý prednášajú všetci.
Úvod:
Oslavujme Boha za nevyčerpateľný poklad jeho dobroty a skrze Ježiša Krista, ktorý stále žije a prihovára sa za nás, vrúcne ho prosme:
Zapáľ v nás oheň svojej lásky.
Čítajúci:
Milosrdný Bože, daj, nech dnes veľkodušne konáme skutky lásky,
aby všetci zakúsili našu dobrotu.
Zapáľ v nás oheň svojej lásky.
Ty si za potopy zachránil Noema v korábe;
v krstnej vode zachráň našich katechumenov.
Zapáľ v nás oheň svojej lásky.
Daj, nech sa sýtime nielen chlebom,
ale každým slovom, ktoré vychádza z tvojich úst.
Zapáľ v nás oheň svojej lásky.
Pomôž nám odstrániť všetky nezhody,
aby sme sa mohli radovať z daru tvojho pokoja a lásky.
Zapáľ v nás oheň svojej lásky.
Prítomní môžu spontánne pridať i ďalšie svoje prosby na ktoré odpovedáme:
Zapáľ v nás oheň svojej lásky.
Na záver otec vyzve:
A teraz sa modlime modlitbu, ktorú nás naučil náš Pán, Ježiš Kristus.
Všetci sa modlia:
Otče náš.
Po modlitbe Otčenáša všetci stíchnu (napr. na 3-5 min.) a každý sa v duchu môže modliť takto, alebo podobne:
Môj Spasiteľ Ježiš, príď ku mne;
Z celého srdca po tebe túžim! Príď a prebývaj v mojom vnútri;
poteš moju úbohú dušu. Čo najsilnejšie v teba verím,
s najväčšou dôverou v teba dúfam, čo najvrúcnejšie ťa milujem.
Tak príď, Ježišu, príď ku mne!
Otec zakončí modlitebné ticho výzvou:
Vzdajme slávu Najsvätejšej Trojici.
Všetci sa modlia:
Sláva Otcu.
Otec:
Pozdravme aj našu nebeskú Matku.
Všetci sa modlia:
Zdravas Mária
Na záver sa otec prežehnáva a pri tom hovorí:
Nech nás žehná Pán, nech nás chráni od zlého a nech nás privedie do života večného.
Prítomní sa prežehnávajú spolu sním a odpovedia:
Amen.
Potom matka sfukuje sviecu a hovorí:
Kristus medzi nami!
Prítomní odpovedia:
Je a bude!