DLS na 3. cezročnú nedeľu

Nedeľa Božieho slova, ktorá sa z rozhodnutia pápeža Františka slávi každý rok na Tretiu nedeľu v Cezročnom období, pripomína všetkým pastierom i veriacim význam a hodnotu Svätého písma pre kresťanský život, ako aj vzťah medzi Božím slovom a liturgiou: „Ako kresťania sme jeden ľud, ktorý kráča dejinami, posilňovaný prítomnosťou Pána uprostred nás, ktorý k nám hovorí a živí nás. Deň venovaný Biblii nemá byť len ,raz do rokaʻ, ale raz po celý rok, pretože naliehavo potrebujeme zblízka a dôverne spoznať Sväté písmo a Zmŕtvychvstalého, ktorý v spoločenstve veriacich neprestajne rozdáva slovo a láme chlieb. Preto potrebujeme nadobudnúť dôverný vzťah so Svätým písmom, lebo inak naše srdce ostane chladné a oči ostanú zavreté, keďže sme postihnutí mnohými formami slepoty“. (Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí)

Z tohto dôvodu tu pridávame kurzívou do textu komentáre k čítaniam pre ich lepšie pochopenie.

Na pripravený stolík v centre rodiny nech sa pripraví krížik (ikona/obrázok, ktorý má rodina v úcte), sviečka. V dnešný deň vyzdobme špeciálne miesto, kde kladieme Sväté písmo.

Domácej Liturgii slova predsedá manžel a otec, keďže v rodine má úlohu kňaza. Nech to robí pokorne, no s rozhodnosťou. Začína sa zapálením sviečky. Robí to manželka a matka, lebo ona je srdcom rodiny a stráži vrúcnosť vzťahov.

Pri zapaľovaní hovorí:

Kristus svetlo sveta!

Všetci odpovedajú:

Bohu vďaka!

Otec sa potom prežehná a hovorí:

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Všetci sa prežehnávajú spolu s ním a odpovedajú:

Amen.

Otec osloví prítomných takto, alebo podobne – ako je vhodné pre danú rodinu:

Milovaná [Manželka] a [deti] schádzame sa na tejto rodinnej liturgii, aby sme duchovne spojení s Cirkvou a zvlášť s priateľmi a ľuďmi, ktorých bežne stretávame v našom kostole upevnili naše spoločenstvo s Pánom Bohom i medzi sebou navzájom. Zamyslime sa teraz nad uplynulými dňami, (privrime si oči) a spytujme si svedomie, aby sme sa modlili s čo najúprimnejším srdcom.

Nasleduje chvíľa ticha v ktorej si spomenieme na najvážnejšie zlyhania v uplynulých dňoch. Je dobré aby sme si privreli oči, pomôže nám to sústrediť sa. Môžu to byť 2-3 min, alebo kratšie podľa dispozície detí.

Vyznávam všemohúcemu Bohu
i vám, bratia a sestry,
že som veľa zhrešil
myšlienkami, slovami, skutkami
a zanedbávaním dobrého.

Moja vina, moja vina, moja preveľká vina.,

Preto prosím blahoslavenú Máriu, vždy Pannu,
všetkých anjelov a svätých,
i vás, bratia a sestry,
modlite sa za mňa k Pánu Bohu nášmu.

Otec sa pomodlí:

Nech sa zmiluje nad nami všemohúci Boh,
nech nám hriechy odpustí a privedie nás do života večného.

Prítomní:

Amen.

Následne sa recituje Sláva Bohu na výsostiach. Ak ste v rodine zvyknutí spievať, môžete ho zaspievať, alebo nahradiť inou vhodnou piesňou, ktorá približne vyjadruje jeho obsah.

Sláva Bohu na výsostiach

a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.

Chválime ťa, velebíme ťa,

klaniame sa ti, oslavujeme ťa,

vzdávame ti vďaky, lebo veľká je sláva tvoja.

Pane Bože, Kráľ nebeský,

Boh Otec všemohúci.

Pane, Ježišu Kriste, ty jednorodený syn,

Pán a Boh, Baránok Boží, Syn Otca.

Ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami,

ty snímaš hriechy sveta, prijmi našu úpenlivú prosbu.

Ty sedíš po pravici Otca, zmiluj sa nad nami.

Veď len ty si Svätý, len ty si Pán,

len ty si Najvyšší, Ježišu Kriste,

s Duchom Svätým v sláve Boha Otca.

Amen.

Otec pokračuje:

Modlime sa!

Všemohúci a večný Bože, usmerňuj náš život podľa svojej vôle, aby sme v mene tvojho milovaného Syna horlivo konali dobré skutky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Prítomní:

Amen.

Nasledujú čítania. Nech si ich rozdelia členovia rodiny medzi sebou tak, aby Evanjelium čítal Otec. Počas čítaní ten, ktorý číta, nech stojí. Počas čítania Evanjelia stoja všetci. Text čítaní na daný deň nájdete aj tu: https://lc.kbs.sk Medzi čítaniami nech sa zachová krátke ticho.

Katechézy s aktivitami pre deti nájdete napríklad tu: https://www.tvoj-strom.info/search/label/KAT-Nedeľná%20katechéza

Čítajúci:

Kniha proroka Jonáša je poučným rozprávaním, v ktorom ide jedine o náboženskú výpoveď. Boh nie je iba Bohom Izraela, on chce spásu všetkých. Nijaký ľud a nijaký človek nie je vylúčený z jeho milosrdnej a odpúšťajúcej lásky. Ninive tu zastupuje všetky pohanské národy. Po Jonášovej kázni celé mesto robí pokánie, kým Jeremiášovo ohlasovanie pokánia v Jeruzaleme bolo márne (por. Jer 36,25). Samotné obrátenie je darom milosti. Kto ho prijíma a vracia sa k Bohu, spozná, že Božia láska na neho stále čakala (por. Jer 18,7-8 s Jon 3,10).

Čítanie z knihy proroka Jonáša

Jon 3, 1-5. 10

Pán prehovoril k Jonášovi: „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž tam, čo ti hovorím.“

Jonáš vstal a podľa Pánovho rozkazu šiel do Ninive.

Ninive bolo veľké mesto pred Bohom; tri dni trvala cesta cezeň. Jonáš začal prechádzať mestom v prvý deň a volal: „Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené.“

Obyvatelia Ninive uverili v Boha, vyhlásili pôst a od najväčšieho po najmenšieho sa obliekli do vrecoviny.

A Boh videl ich skutky, že sa odvrátili od svojej zlej cesty; zmiloval sa a nepostihol ich nešťastím, ktorým im hrozil.

Počuli sme Božie slovo.

Prítomní:

Bohu vďaka.

Nasleduje žalm. Všimnite si, že žalm logicky nadväzuje a odpovedá na prvé čítanie. Čitateľ žalmu (žalmista) prečíta refrén a ostatní ho zopakujú. Potom žalmista číta verše žalmu. Pri značke refrénu všetci modlitebne prednesú refrén.

R.: Ukáž mi, Pane, svoje cesty.

Ž 25

Ukáž mi, Pane, svoje cesty *

a pouč ma o svojich chodníkoch.

Veď ma vo svojej pravde a uč ma, *

lebo ty si Boh, moja spása. R.

Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie *

a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.

Pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve *

veď si, Pane, dobrotivý. R.

Pán je dobrý a spravodlivý: *

ukazuje cestu hriešnikom.

Pokorných vedie k správnemu konaniu *

a tichých poúča o svojich cestách. R.

Nasleduje druhé čítanie.

Pavol v Prvom liste Korinťanom 7 nepredkladá úvahu o manželstve, ale odpovedá na konkrétne otázky, nastolené v Korinte. Postoj k manželstvu je jednou z týchto otázok. Apoštol odmieta akékoľvek znevažovanie tela a sexuálnosti. Jeho „áno“ k manželstvu nie je absolútne, to však nevyplýva z manželstva samého, ale zo situácie kresťana medzi Ježišovým prvým a druhým príchodom. „Čas je krátky“ (7,29); manželstvo a bezmanželstvo, smútok a radosť, vlastnenie a bezmajetnosť: všetko sa stalo relatívnym. Kresťanské bezmanželstvo (nakoľko je kresťanské) nie je ústup do vlastnej istoty, ale znepokojujúce znamenie eschatologických čias, ktoré nastali; jeho zmyslom je slobodná disponovanosť pre „Kristovu vec“ (7,32). Ku 1 Kor 7,29 pozri Rim 13,11; 2 Kor 6,2.8-10; ku 1 Kor 7,31 pozri 1 Jn 2,16-17.

Čítanie z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom

1 Kor 7, 29-31

Bratia, hovorím, čas je krátky, aby napokon aj tí, čo majú ženy, boli, akoby ich nemali; tí, čo plačú, akoby neplakali; tí čo sa radujú, akoby sa neradovali; tí, čo kupujú, akoby nič nevlastnili; a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali, lebo tvárnosť tohoto sveta sa pomíňa.

Počuli sme Božie slovo.

Prítomní:

Bohu vďaka.

Všimnite si, že prvé čítanie, žalm a Evanjelium tematicky súvisia, ba dokonca navzájom sa dopĺňajú a vysvetľujú. Je dobré, aby si Otec text evanjelia prečítal vopred, aby čítanie bolo plynulé. Tempo nech je také, aby si čítajúci stíhal dobre uvedomovať to, čo číta. Všetci nech sa postavia.

Otec:

Skoro vo všetkých nedeliach roku B sa číta Markovo evanjelium. Je najstarším svedectvom prvokresťanskej tradície, podávajúcej Ježišove slová a skutky. Ježiš tohto evanjelia hovorí a koná „ako ten, čo má moc“ (Mk 1,22.27). Na troch miestach je nazvaný „Božím Synom“ (1,1; 9,7; 15,39). Ani jeden z učeníkov ho však tak nevolá; až do Ježišovej smrti im bolo jeho tajomstvo zahalené. Marek zhŕňa Ježišovo ohlasovanie do slova „evanjelium“. Ale aj sám Ježiš, ukrižovaný a vzkriesený, je obsahom tohto evanjelia; on sám je „Božím evanjeliom“, dobrou zvesťou, ktorú nám Boh vo vopred ustanovenom čase („v plnosti času“) ohlásil. —Ježišovým vystúpením, jeho posolstvom v slove a v skutkoch, sa priblížilo Božie kráľovstvo, Božia vláda. Sám Ježiš ju uvádza. Výzvou na obrátenie a pokánie sa stavia do radu starých prorokov. Jeho výzva je však „blahozvesťou“. Obrátiť sa znamená veriť v evanjelium. Je to Boží skutok a milosť, keď nejaký človek výzvu počúva a bezvýhradne ju nasleduje.

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka

Mk 1, 14-20

Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“

Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. Ježiš im povedal: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním.

Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána – aj oni boli na lodi a opravovali siete – a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním.

Počuli sme slovo Pánovo.

Prítomní:

Chvála tebe, Kriste.

Všetci si sadnú a môžu zostať v tichu napr. 3-5 minút. Alternatívne sa môžu porozprávať o súvislostiach medzi čítaniami, ktoré si všimli. Z povedaného môže vyplynúť duchovné povzbudenie do nasledujúcich dní.

Ježišovi učeníci cítia silu, ktorá vychádza z Ježiša, ale ťažko chápu jeho posolstvo. Ich nádeje ohľadom Mesiáša sa stále rozplývajú, ustavične prežívajú rozčarovanie. Ježiš nebol Mesiášom moci a slávy, akého oni očakávali.

V Kristovej Cirkvi a v každom spoločenstve sa odohráva niečo podobné. Zodpovední činitelia sú rozčarovaní, keď po mnohých rokoch námahy vidia tak málo úspechov. A každý v spoločenstve má dôvody na to, aby bol nespokojný. Dve veci na uváženie: po prvé, „úspech nie je žiadne Božie meno“ (M. Buber); po druhé, ako hlboko sme nechali preniknúť do svojho života volanie obrátiť sa, uveriť?

Všetci sa postavia. Nasleduje vyznanie viery, ktoré je prvou odpoveďou na vypočuté Slovo. Otec vyzve prítomných, aby vyznali vieru:

Vyznajme teraz našu vieru.

Všetci sa modlia:

Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný. Zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.
Verím v Ducha svätého, v svätú Cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný. Amen.

Obrad pokoja je ďalšou odpoveďou na prečítané slovo. Otec, ak je to vhodné, môže prítomných vyzvať:

Teraz si navzájom dajme znak pokoja.

Prítomní si napríklad podajú ruky a môžu si zapriať:

Pokoj s Tebou!

Nasledujú prosby. Po úvode, ktorý prednesie otec môžu sa v čítaní striedať ostatní členovia rodiny, alebo ich môže čítať jeden. Kurzívou je označený text, ktorý prednášajú všetci.

Úvod:

Naliehavo prosme Boha, ktorý zoslal Ducha Svätého, aby sa stal oblažujúcim svetlom všetkých sŕdc, a volajme: