Domáca liturgia slova

Domácej Liturgii slova predsedá manžel a otec, keďže v rodine má úlohu kňaza. Nech to robí pokorne, no s rozhodnosťou. Na pripravený stolík v centre rodiny nech sa pripraví krížik (ikona/obrázok, ktorý má rodina v úcte), sviečka. Pozývam vás rešpektovať úlohy otca a matky. Zdôrazní sa tým dôležitosť celého slávenia.

Začína sa zapálením sviečky. Robí to manželka a matka, lebo ona je srdcom rodiny a stráži vrúcnosť vzťahov. Pri zapaľovaní hovorí:

KRISTUS SVETLO SVETA

všetci odpovedajú:

BOHU VĎAKA.

Ak ste v rodine zvyknutí spievať, môžete zaspievať obľúbenú pieseň.

Otec sa potom prežehná a hovorí:

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Všetci sa prežehnávajú spolu s ním a odpovedajú:

Amen.

Otec osloví prítomných takto, alebo podobne – ako je vhodné pre danú rodinu:

Milovaná [Manželka] a [deti] schádzame sa na tejto rodinnej liturgii, aby sme duchovne spojení s Cirkvou a zvlášť s priateľmi a ľuďmi, ktorých bežne stretávame v našom kostole upevnili naše spoločenstvo s Pánom Bohom i medzi sebou navzájom. Zamyslime sa teraz nad uplynulými dňami, privrime si oči a spytujme si svedomie, aby sme sa modlili s čo najúprimnejším srdcom.

Nasleduje chvíľa ticha v ktorej si spomenieme na najvážnejšie zlyhania v uplynulých dňoch. Je dobré aby sme si privreli oči, pomôže nám to sústrediť sa. Môžu to byť 2-3 min, alebo kratšie podľa dispozície detí. Potom všetci spoločne recitujú:

Vyznávam všemohúcemu Bohu
i vám, bratia a sestry,
že som veľa zhrešil
myšlienkami, slovami, skutkami
a zanedbávaním dobrého.

Moja vina, moja vina, moja preveľká vina.,

Preto prosím blahoslavenú Máriu, vždy Pannu,
všetkých anjelov a svätých,
i vás, bratia a sestry,
modlite sa za mňa k Pánu Bohu nášmu.

Otec sa pomodlí:

Nech sa zmiluje nad nami všemohúci Boh,
nech nám hriechy odpustí a privedie nás do života večného.

Prítomní:

Amen.

Otec pokračuje

Modlime sa!

Bože, prameň nekonečného milosrdenstva a nesmiernej dobroty, ty nás učíš, že pôst, modlitba a skutky kresťanskej lásky sú liekom proti hriechu; láskavo prijmi vyznanie našej slabosti a keď klesáme pod ťarchou previnení, pozdvihni nás svojou milosrdnou rukou. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Prítomní:

Amen.

Nasledujú čítania. Nech si ich rozdelia členovia rodiny medzi sebou tak, aby Evanjelium čítal Otec. Počas čítaní ten, ktorý číta, nech stojí. Počas čítania Evanjelia stoja všetci. Text čítaní na daný deň nájdete aj tu: https://lc.kbs.sk Medzi čítaniami nech sa zachová ticho.

Čítajúci:

Čítanie z Druhej knihy Mojžišovej.

(Ex 17, 3-7)

Nebolo vody a smädný ľud reptal proti Mojžišovi: „Načo si nás len vyviedol z Egypta? Aby si nás, naše deti a náš dobytok umoril smädom?“

Mojžiš volal k Pánovi: „Čo si počnem s týmto ľudom? Málo chýba a ukameňuje ma.“

Pán povedal Mojžišovi: „Kráčaj pred ľudom, zober so sebou niekoľko starších z Izraela. Do ruky si vezmi palicu, ktorou si udieral rieku, a choď! Hľa, ja budem stáť pred tebou na skale Horebu; udrieš na skalu, vytryskne z nej voda a ľud sa napije.“

Mojžiš tak urobil pred očami starších Izraela a nazval to miesto Massa a Meríba pre hádku synov Izraela a preto, že pokúšali Pána, keď vraveli: „Je Pán medzi nami, alebo nie?“

Počuli sme Božie slovo.

Prítomní:

Bohu vďaka.

Nasleduje žalm. Všimnite si, že žalm logicky nadväzuje a odpovedá na prvé čítanie. Čitateľ žalmu (žalmista) prečíta refrén a ostatní ho zopakujú. Potom žalmista číta verše žalmu. Pri značke refrénu všetci modlitebne prednesú refrén.

R.: Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.

(Ž 95)

Poďte, plesajme v Pánovi, *
oslavujme Boha, našu spásu.
Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár *
a oslavujme ho žalmami. R.

Poďte, klaňajme sa a na zem padnime, *
kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.
Lebo on je náš Boh †
a my sme ľud jeho pastviny *
a ovce, ktoré vedie svojou rukou. R.

Čujte dnes jeho hlas: *
„Nezatvrdzujte svoje srdcia
ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti, †
kde ma pokúšali vaši otcovia; *
skúšali ma, hoci moje skutky videli.“ R.

Nasleduje druhé čítanie.

Čítanie z listu Rimanom

(Rim 5, 1-2. 5-8)

Bratia, ospravedlnení z viery, žijeme v pokoji s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. Skrze neho máme vierou prístup k tej milosti, v ktorej zotrvávame, aj sa chválime nádejou na Božiu slávu.

A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.

Veď Kristus zomrel v určenom čase za bezbožných, keď sme boli ešte bezmocní. Sotvakto zomrie za spravodlivého; hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal umrieť. Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici.

Počuli sme Božie slovo.

Prítomní:

Bohu vďaka.

Nasleduje Evanjelium. Všimnite si, že prvé čítanie, žalm a Evanjelium tematicky súvisia, ba dokonca navzájom sa dopĺňajú a vysvetľujú. Je dobré, aby si Otec text evanjelia prečítal vopred, aby čítanie bolo plynulé. Tempo nech je také, aby si čítajúci stíhal dobre uvedomovať to, čo číta. Všetci nech sa postavia.

Otec:

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána

(Jn 4, 5-42)

Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia.

Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.

Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“

Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“

Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“

Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“

Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“

Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“

Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: ‚Nemám muža,‘ lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“

Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“

Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“

Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“ Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“ Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?“ Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“

Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“

Vyšli teda z mesta a šli k nemu.

Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“

On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“

Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“

Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. Nevravíte aj vy: ‚Ešte štyri mesiace a bude žatva?‘ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač, aj žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.“

Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“

Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“

Počuli sme slovo Pánovo.

Prítomní:

Chvála tebe, Kriste.

Všetci si sadnú a môžu zostať v tichu 3-5 minút. Alternatívne sa môžu porozprávať o súvislostiach medzi čítaniami, ktoré si všimli. Z povedaného môže vyplynúť duchovné povzbudenie do nasledujúcich dní.

Všetci sa postavia. Nasleduje vyznanie viery, ktoré je prvou odpoveďou na vypočuté Slovo. Otec vyzve prítomných, aby vyznali vieru:

Vyznajme teraz našu vieru.

Všetci sa modlia:

Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný. Zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.
Verím v Ducha svätého, v svätú Cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný. Amen.

Obrad pokoja je ďalšou odpoveďou na prečítané slovo. Otec, ak je to vhodné, môže prítomných vyzvať:

Teraz si navzájom dajme znak pokoja.

Prítomní si podajú ruky a môžu si zapriať:

Pokoj s Tebou!

Nasledujú prosby. Všetci sa postavia. Po úvode, ktorý prednesie Otec môžu sa v čítaní striedať ostatní členovia rodiny, alebo ich môže čítať jeden.

Otec:

Dobrorečme nášmu Vykupiteľovi, ktorý nám milostivo zaslúžil tento čas spásy, a pokorne ho prosme: Pane, stvor v nás nového ducha.