Hneď ako sme sa dozvedeli o odchode br. Cyrila Masara do večnosti (17. 1. 2019 vo veku 82. rokov), sme cítili potrebu a túžbu ísť sa s ním rozlúčiť na jeho poslednej ceste. Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo a pár hodín po rozhodnutí cestovať, sme v nedeľu 20. januára popoludní už sedeli v lietadle do Paríža. Z letiska sme sa presunuli vlakom do centra a pešo do kapucínskeho kláštora. Bratia nás prijali veľmi srdečne. Pohreb bol na druhý deň v Angers, mestečku asi 300 km južne od Paríža. Ráno sme nasadli s bratom Josephom, z miestnej komunity, do rýchlostného vlaku TGV a uháňali miestami 300 km rýchlosťou na miesto, kde mal byť br. Cyril pochovaný.
Po prijatí predstaveným, káve a krátkom rozhovore, sme obedovali s bratmi. V kláštore žije 25 bratov. Polovica z nich je nad 90 rokov a tá druhá tesne pod. Mnohí z nich prežili dve tretiny života na misiách v Afrike a iných miestach.
Samotná rozlúčka prebehla v skromnej atmosfére. Hlavným celebrantom bol miestny predstavený, pôvodom z Indie. Telesné pozostatky br, Cyrila boli uložené do hrobky v záhrade kláštora.
Po pohrebe sme sa občerstvili, posilnili a prehodili pár slov s dvomi rodnými sestrami br. Cyrila. Po pohostení sme sa presunuli na stanicu, aby sme sa znovu „tristovkou“ rútili späť do Paríža.
Na druhý deň sme sa ešte s bratom Lukášom poprechádzali po zasneženom Paríži. Po obede sme bratom poďakovali a k večeru sme nasadli na autobus smerom na letisko. Kvôli hustému sneženiu náš let meškal dve hodiny.
Počas celého pobytu sme ďakovali Bohu, že sme vycestovali a mohli byť na rozlúčke s bratom Cyrilom.
Francúzski bratia, aj rodina boli dojatí, že sme prišli na pohreb takú diaľku.
Drahý Cyril, ďakujeme za všetko. Odpočívaj v pokoji!
Au revoir frere Cyril!
