V sobotu pred sviatkom Dobrého Pastiera (v súčasnosti IV. veľkonočná nedeľa) slávime sviatok Matky Dobrého Pastiera (alias Božskej Pastierky), kapucínskej pobožnosti španielskeho pôvodu, ktorá je už viac ako sto rokov patrónkou všetkých kapucínskych misií na celom svete.
Pôvod úcty
V roku 1703 bol brat Isidor zo Sevilly, veľký ľudový kazateľ, inšpirovaný, aby ho pri jeho misii sprevádzala zástava s osobitným vyobrazením Panny Márie: oblečená v skromnom odeve Pastierky, sediaca na skale pod stromom, s obyčajným klobúkom so širokou strieškou (sombrero) a s niekoľkými zobrazenými ovečkami okolo nej. Toto zobrazenie bolo určite v ostrom kontraste s početnými bujarými zobrazeniami Panny Márie, ktoré sa v tom čase používali a ktoré boli zobrazené vo veľmi honosných kostýmoch, s nádhernými korunami a impozantnými trónmi.
Kapucínsky kazateľ vycítil, že jednoduchosť Božej Matky, taká blízka všetkým svojim deťom – a najmä jej starosť o odtrhnuté ovce – dodá jeho slovám osobitný úspech a dodatočnú pomoc, aby sa dotkli sŕdc a vrátili sa k Bohu. V skutočnosti sa to skutočne stalo a úcta k „Pastierke duší“, ktorá sa ľudovo začala nazývať „Božská Pastierka“, sa rýchlo rozšírila vytvorením mnohých skupín veriacich spojených s ňou po celom Španielsku. Stali sa známymi ako Máriino stádo. Samozrejme, našli sa aj takí, ktorí sa nevedeli zmieriť s tým, že Panna Mária je zobrazovaná takýmto spôsobom, taká chudobná a jednoduchá (hovorili, že „jej odev nemá žiadnu ozdobu, je neslušný a nečistý“), ale ľudové cítenie, ktoré sa rýchlo stotožnilo s touto novou verziou Matky milosrdenstva, zvíťazilo a zvíťazilo nad ľudskými srdcami.
Cirkevné schválenie
Páter Izidor sa pokúšal získať cirkevné schválenie pre túto pobožnosť mnohými spôsobmi. Od pápeža Klementa IX. (1700 – 1721) dostal dve buly, ktoré na jednej strane povoľovali, aby oltár, na ktorom sa uctieval obraz Božskej Pastierky, bol privilegovaným oltárom, a na druhej strane, aby bratstvá „Máriinho stáda“ dostali všetky odpustky a privilégiá, ktoré sa udeľovali iným podobným združeniam. Bula však výslovne neschvaľovala úctu
Po jeho smrti, ktorá nastala v roku 1750 niekoľko rokov bola táto oddanosť v istom zmysle osirelá. V blahoslavenom Diegovi de Cádiz (1743 – 1801) však našla ohnivého propagátora, ktorý tvrdil, že dar kázania dostal od Božskej Pastierky. Bol zodpovedný za napísanie vhodných liturgických textov na slávenie omše a liturgie hodín pre túto pobožnosť. Tieto texty schválil pápež Pius VI. v roku 1795, čím túto pobožnosť kanonicky spečatil. Vďaka tomu mohli teraz španielski kapucíni každoročne sláviť liturgickú rekurziu sviatku Božskej Pastierky v predvečer nedele Dobrého Pastiera, ktorá bola v tom čase druhou nedeľou po Veľkej noci
V roku 1798, tiež ako súčasť úsilia blahoslaveného Diega, dekrét provinciálneho vedenia nariadil umiestnenie jej obrazu vo všetkých kostoloch rádu a vyhlásil ju za patrónku španielskych kapucínskych misií. Jej úcta sa rozšírila po celom Španielsku, prostredníctvom misií v Latinskej Amerike a tiež v mnohých častiach Talianska, ktoré boli pod španielskym vplyvom. V roku 1885 pápež Lev XIII. rozšíril tento sviatok na celý rád.
Okrem toho boli založené niektoré nové ženské kongregácie, ktoré boli silne spojené s touto zbožnosťou: Kapucínske sestry Matky Božského Pastiera (blahoslavený José Tous y Soler, ofmcap); kapucínske terciárky Božskej Pastierky (fr. Pedro de Llisá, ofmcap); františkánske terciárky Božskej Pastierky (blahoslavená M. Ana Mogas); Kongregácia Máriinho stáda (Francisco de Asís Medina); Kongregácia rehoľníkov piaristov, dcér Božskej Pastierky (o. Faustino Miguel, piarista). Nemôžeme si nevšimnúť, že aj kapucínska svätosť v Španielsku nachádza blízky vzťah k tejto krásnej pobožnosti.
Patrónka všetkých kapucínskych misií
So súhlasom generálnej kapituly z roku 1932 bola Matka Dobrého Pastiera 22. mája vyhlásená za univerzálnu patrónku všetkých misií kapucínskeho rádu – a je ňou dodnes. Súčasné konštitúcie schválené 4. októbra 2013 totiž v čísle 181.3 potvrdzujú: „Zverujme toto veľké dielo príhovoru blahoslavenej Panny Márie, Matke Dobrého Pastiera, lebo zrodila Krista, svetlo a spásu všetkých národov, a ktorá v turíčne ráno, pôsobením Ducha Svätého, v modlitbe riadila počiatok evanjelizácie.“
Zdá sa však, že len veľmi málo našich misií, s výnimkou tých španielskych, spoznalo túto úctu a teší sa jej patronátu. Určite by stálo za to rozšíriť ju vo väčšej miere vo všetkých našich misiách. Matka Dobrého Pastiera môže byť svetlom, oporou a podnetom v našej misijnej práci; keďže ide práve o kapucínsku zbožnosť, nesie stopy nášho charakteru, a tak nám môže pomôcť byť autentickejšími.
Matka Dobrého Pastiera alebo Božská Pastierka?
Pôvodne ju páter Izidor nazýval jednoducho „Pastora“ – Pastierka. Časom však veriaci neskôr pripojili titul Božská Pastierka. Okrem toho na pôvodnom obraze nebolo zobrazené ani dieťa Ježiš. V nasledujúcich desaťročiach sa však na nových vyobrazeniach tejto pobožnosti začalo zobrazovať dieťa Ježiš ako súčasť obrazu, čím sa zdôraznilo, že je Matkou Dobrého Pastiera.
Vo všeobecnosti sa vysoko vzdelaní ľudia a teológovia prikláňajú k titulu Matka Dobrého Pastiera, hoci Cirkev už v niektorých výrokoch predtým používala „Božia Pastierka“. Boží ľud však necítil potrebu zmeniť jej meno, ani neprijal argumenty, ktoré sa na to predkladali. Vždy ju nazývali a naďalej nazývajú „Božská Pastierka“ – nie preto, že by verili, že je bohyňou, božstvom (všetci vedia, kto je: Matka Ježiša, Dobrého Pastiera), ale preto, že chápu, že jej pôsobenie, jej služba je božská. Tým, že spolupracuje na Božom projekte, sa jej činnosť stáva božskou, a preto ju s láskou nazývajú „Božská Pastierka“.
Kapucínska Panna
Zamyslime sa teraz nad niektorými pôvodnými charakteristikami obrazu Božskej Pastierky a interpretujme ich cez prizmu našej kapucínskej charizmy a našich hodnôt. Je dôležité, aby sme tu mali na mysli pôvodnú ilustráciu obrazu, pretože s postupom storočí a rastom zbožnosti sa niekedy pridávali detaily, ktoré v istom zmysle zatienili jeho pôvodnú jednoduchosť.
Prvá vec, ktorá upúta našu pozornosť, je jej chudoba: je oblečená ako chudobní Pastieri, s jednoduchým sedliackym klobúkom. V dnešnej dobe, možno v dôsledku Druhého vatikánskeho koncilu, by sa nám mohlo zdať normálne, že je zobrazená tak podobne ako jednoduchí ľudia. Ak však vezmeme do úvahy, že vtedajšia kultúra si potrpela na pompéznosť a prílišnú ozdobnosť, navrhnúť takéto zobrazenie Panny Márie bola rovnako výnimočná intuícia ako slová sv. Františka z Assisi: „a nič viac sme si neželali…“. To nás nútilo a stále núti myslieť na ňu ako na Matku, ktorá je nám mimoriadne blízka, nezištná, solidárna so svojimi deťmi. Ona nás, kapucínov, pozýva, aby sme pochopili krásu chudoby, spokojnosti s tým, že máme málo, aby sme mysleli na pastoráciu vykonávanú oveľa viac zo srdca než v závislosti od mocenských prostriedkov.
Upozorňuje nás na svoju minoritu: sedí na kameni pod stromom. Je kráľovnou neba a zeme, ale nemá trón. Je jej pohodlne na kameni a hľadá jednoduchú ochranu stromu. Určite to nie je preto, že by si to nezaslúžila alebo že by si nevedela nájsť iné vymoženosti a výsady. Skôr preto, že sa šťastne rozhodla zostať v blízkosti stáda. To, že je obklopená ovcami, nám naznačuje, že rodí bratstvo. Panna Mária je tá čo zhromažďuje. Tak ako na Turíce akoby zhromažďovala apoštolov v modlitbe, tak aj v dejinách ako naša Matka pokračuje v plodení bratstva medzi nami, spolupracuje na našej jednote.
Skutočnosť, že sedí, nás núti myslieť si, že je tiež kontemplatívna. Tí, ktorí pracujú ako pastieri, vedia, že sú chvíle aktivity, pasenia stáda, hľadania vody a pasienkov, ale je aj veľa chvíľ, keď si človek môže sadnúť akontemplovať a trpezlivo čakať, kým sa ovce nasýtia. Nie je to však odcudzujúce rozjímanie. Aj keď premýšľa o tajomstve života, je vždy pozorná k stádu, pripravená okamžite zasiahnuť, keď je to potrebné.
Vidíme v nej ženu v harmónii so stvorením. Využíva to, čo potrebuje od sveta: je oblečená v ovčej koži, sedí pod stromom, vedie stádo k zásobám potravy a vody – a napriek tomu si zachováva úctivý vzťah k prírode. Pastier si vždy veľmi jasne uvedomuje, že jeho život závisí od prírodných zdrojov, a preto ich nemôže zneužívať ani z nich získavať viac, ako sa dá prirodzene vyprodukovať.
Je Pastierkou, čo nám hovorí o dôležitosti jednoduchej práce. Pripomína nám, že práca je milosť, nie trest. Je súčasťou našej spirituality. Naši kapucínski svätci nám ukazujú, že bez práce niet kapucínskej svätosti. Manuálna práca, diskrétna práca a akákoľvek práca, ktorú možno iní nechcú robiť, sú pre nás príležitosťou na stretnutie, rast, spoločenstvo a službu.
A napokon, Pastierka duší je misionárka. Prichádza podporiť kapucínske misie a od začiatku plní svoje poslanie. Ona bdie nad nami, aby sme nikdy nestratili tento ideál, aby sme nikdy neopustili pastoračnú starostlivosť, aby sme neboli necitliví, keď nájdeme ovce, ktoré sú na ceste zablúdenia. Naopak, povzbudzuje nás, aby sme plnili to, čo od nás Dobrý Pastier očakáva, s tvorivosťou, ktorá sa stále obnovuje.
Vo svetle všetkých týchto detailov sa môžeme na túto pobožnosť pozerať ako na autentické kapucínske zobrazenie tajomstva Božej Matky. Zachovávať jej prítomnosť a uctievať ju vo všetkých našich misiách môže byť vzácnym spôsobom, ktorý nám pomôže rásť vo vernosti nášmu povolaniu.
Modlitba
Dobrý Pastier ty si nás, ovce svojho stáda, odporúčal Panenskej Matke, keď zomierajúc na kríži si povedal Márii a Jánovi: „Žena, hľa, tvoj syn… Hľa, tvoja matka.“ Ó, Panna najslávnejšia, Matka božského Pastiera, zhliadni na nás a veď nás na správnu cestu!
Br. Mariosvaldo Florentino, generálny sekretár kapucínskych misií OFMCap
List generálneho ministra br. Jána Corriveaua pri príležitosti osláv 3. storočnice zvolania „Mária, Matka Dobrého Pastiera“ (Divina Pastora), 10. 7. 2003, Analecta OFMCap, 2003, 647-654.
CRUCES RODRIGUEZ, José Francisco, La Divina Pastora de las almas: historia de la advocación e iconografía y su vinculación con la ciudad de Málaga, in: Advocaciones Marianas de Gloria, San Lorenzo del Escorial, 2012, 985-1004. V priebehu storočí nám ju umelci a ľudová zbožnosť dokázali predstaviť mnohými spôsobmi, čím nám ukázali, ako veľmi je táto mariánska úcta živá …
text zdroj:
https://www.capuchins.ca/wp-content/uploads/2021/04/MMGS-History-of-Devotion.pdf
Modlitba zdroj:
podľa – ttps://tridentine-mass.blogspot.com/2020/05/saints-nereus-achilleus-domitilla-and.html
obrázok zdroj:
https://en.m.wikipedia.org/wiki/File:Miguel_Cabrera_-_The_Divine_Shepherdess_(La_divina_pastora)_-_Google_Art_Project.jpg
Video:
https://www.youtube.com/watch?v=1uOhP7JbA9I
Spolupracovali na preklade:
Lukáš Mikovíny OFMCap
Karol Baran OFMCap
