Na pripravený stolík v centre rodiny nech sa pripraví krížik (ikona/obrázok, ktorý má rodina v úcte), sviečka.
Kto má možnosť, môže si dnes do vázy pripraviť aj bahniatka, alebo iné vetvičky stromov/kvetov, ktoré sú výrazným symbolom Kvetnej nedele. Dnešná domáca liturgia slova začína pripomenutím si Ježišovho slávnostného vstupu do Jeruzalema. Táto pripomienka nahrádza úkon kajúcnosti.
Domácej Liturgii slova predsedá manžel a otec, keďže v rodine má úlohu kňaza. Nech to robí pokorne, no s rozhodnosťou. Začína sa zapálením sviečky. Robí to manželka a matka, lebo ona je srdcom rodiny a stráži vrúcnosť vzťahov. Pri zapaľovaní hovorí:
Kristus svetlo sveta!
Všetci odpovedajú:
Bohu vďaka!
Otec sa potom prežehná a hovorí:
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Všetci sa prežehnávajú spolu s ním a odpovedajú:
Amen.
Otec osloví prítomných takto, alebo podobne – ako je vhodné pre danú rodinu:
Milovaná [Manželka] a [deti] od začiatku pôstneho obdobia sme sa duchovne očisťovali pokáním a skutkami kresťanskej lásky. Dnes sa schádzame, aby sme spolu s celou Cirkvou začali sláviť veľkonočné tajomstvo Ježiša Krista. Kristus Pán toto tajomstvo uskutočnil svojou smrťou a zmŕtvychvstaním; preto prišiel do svojho mesta Jeruzalema.
S vierou a nábožnosťou oslávme teda spomienku na jeho spásonosný vstup do Jeruzalema.
Sprevádzajme Pána, aby sme mali účasť na jeho slávnom zmŕtvychvstaní a večnom živote, ktorý dosiahneme, keď s pomocou jeho milosti budeme spolu s ním trpieť.
Po chvíli ticha otec prednesie modlitbu:
Modlime sa.
Bože, posilni vieru tých, čo dúfajú v teba, a láskavo vypočuj modlitby prosiacich, aby sme ti v Kristovi, ktorému dnes ako víťazovi mávame ratolesťami, prinášali ovocie dobrých skutkov. Lebo on žije a kraľuje na veky vekov.
Prítomní:
Amen.
Otec:
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša
(Mt 21,1-11)
Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne! A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: ‚Pán ich potrebuje.‘ A hneď ich prepustí.“
Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“
Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“
Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“
A zástupy hovorili: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Prítomní:
Chvála tebe, Kriste.
Po chvíli ticha všetci prítomní prednesú nasledujúce zvolanie. Môžu si pri tom zobrať do rúk pripravené vetvičky. Ak ste v rodine zvyknutí spievať, môžete zaspievať aj inú vhodnú pieseň, ktorá približne vyjadruje obsah zvolania.
Keď Pán vchádzal do Svätého mesta, jeruzalemské deti s palmovými ratolesťami v rukách ohlasovali vzkriesenie života a volali : Hosanna na výsostiach !
Keď ľudia počuli, že Ježiš prichádza do Jeruzalema, vyšli mu v ústrety s palmovými ratolesťami v rukách a volali : Hosanna na výsostiach !
Otec pokračuje:
Modlime sa!
Všemohúci a večný Bože, ty si dal ľudstvu vzor poníženosti v Ježišovi Kristovi, našom Spasiteľovi, keď sa z tvojej vôle stal človekom a zomrel na kríži; láskavo nám pomáhaj, aby sme nasledovali jeho príklad v utrpení, a tak mali účasť na jeho zmŕtvychvstaní. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
Prítomní:
Amen.
Vetvičky vrátime do vázy. Nasledujú čítania. Nech si ich rozdelia členovia rodiny medzi sebou tak, aby Evanjelium čítal Otec. Počas čítaní ten, ktorý číta, nech stojí. Počas čítania Evanjelia stoja všetci. Text čítaní na daný deň nájdete aj tu: https://lc.kbs.sk Medzi čítaniami nech sa zachová krátke ticho. Katechézy s aktivitami pre deti nájdete napríklad tu alebo tu alebo tu
Čítajúci:
Čítanie z knihy proroka Izaiáša
Iz 50, 4-7
Pán, Boh, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom posilniť unaveného.
Každé ráno prebúdza môj sluch, aby som počúval ako učeník. Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil.
Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou.
Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. On zatvrdil moju tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím.
Počuli sme Božie slovo.
Prítomní:
Bohu vďaka.
Nasleduje žalm. Všimnite si, že žalm logicky nadväzuje a odpovedá na prvé čítanie. Čitateľ žalmu (žalmista) prečíta refrén a ostatní ho zopakujú. Potom žalmista číta verše žalmu. Pri značke refrénu všetci modlitebne prednesú refrén.
R.: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
(Ž 22)
Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, *
vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.
„Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, *
nech ho zachráni, ako ho má rád.“ R.
Obkľučuje ma svorka psov, *
obstupuje ma tlupa zlosynov.
Prebodli mi ruky a nohy, *
môžem si spočítať všetky svoje kosti. R.
Delia si moje šaty *
a o môj odev hádžu lós.
Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, *
ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc. R.
Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom *
a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.
Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, †
oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci. *
Nech majú pred ním bázeň
všetky pokolenia Izraelove. R.
Nasleduje druhé čítanie.
Čítanie z listu Filipanom
Flp 2, 6-11
Ježiš Kristus, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.
Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.
Počuli sme Božie slovo.
Prítomní:
Bohu vďaka.
Nasleduje Evanjelium. Tu je uvedená kratšia verzia. Dlhšia sa nachádza na vyššie uvedenom linku. Všimnite si, že prvé čítanie, žalm a Evanjelium tematicky súvisia, ba dokonca navzájom sa dopĺňajú a vysvetľujú. Je dobré, aby si Otec text evanjelia prečítal vopred, aby čítanie bolo plynulé. Tempo nech je také, aby si čítajúci stíhal dobre uvedomovať to, čo číta. Všetci nech sa postavia.
Otec:
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša
(Mt 27,11-54)
Keď Ježiš stál pred vladárom Ponciom Pilátom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“
Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.“
A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?“ Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval.
Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?“ Lebo vedel, že ho vydali zo závisti.
Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“
Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?“
Oni zvolali: „Barabáša!“
Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“
Všetci volali: „Ukrižovať ho!“
On vravel: „A čo zlé urobil?“
Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižovať ho!“
Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To je vaša vec!“
A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.
Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.
Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!“ Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava.
A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“
Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: ‚Som Boží Syn.‘“ Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní.
Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.“ Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.“ Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.
(Pokľakne sa a chvíľku je ticho.)
A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým.
Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Prítomní:
Chvála tebe, Kriste.
Všetci si sadnú a môžu zostať v tichu napr. 3-5 minút. Alternatívne sa môžu porozprávať o súvislostiach medzi čítaniami, ktoré si všimli. Z povedaného môže vyplynúť duchovné povzbudenie do nasledujúcich dní.
Všetci sa postavia. Nasleduje vyznanie viery, ktoré je prvou odpoveďou na vypočuté Slovo. Otec vyzve prítomných, aby vyznali vieru:
Vyznajme teraz našu vieru.
Všetci sa modlia:
Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny, trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný. Zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych, vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.
Verím v Ducha svätého, v svätú Cirkev katolícku, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný. Amen.
Obrad pokoja je ďalšou odpoveďou na prečítané slovo. Otec, ak je to vhodné, môže prítomných vyzvať:
Teraz si navzájom dajme znak pokoja.
Prítomní si napríklad podajú ruky a môžu si zapriať:
Pokoj s Tebou!
Nasledujú prosby. Všetci sa postavia. Po úvode, ktorý prednesie otec môžu sa v čítaní striedať ostatní členovia rodiny, alebo ich môže čítať jeden.
Otec:
Klaňajme sa Kristovi, veď o ňom zástupy vyhlasovali, keď vchádzal do Jeruzalema, že je Kráľ a Mesiáš. Vyznávajme aj my s radosťou: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!
Prítomní zopakujú:
Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!
Čítajúci:
Hosanna ti, Dávidov Syn a Kráľ vekov,
hosanna ti, víťaz nad smrťou a peklom.
Prítomní:
Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!
Ty si vystúpil do Jeruzalema, aby si trpel, a tak vošiel do slávy;
priveď svoju Cirkev, putujúcu na zemi, do večnej veľkonočnej radosti.
Prítomní: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!
Ty si svojou smrťou premenil drevo kríža na strom života;
udeľ znovuzrodeným v krste jeho spasiteľné ovocie.
Prítomní:
Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!
Náš Spasiteľ, ty si prišiel zachrániť hriešnikov;
láskavo priveď do svojho kráľovstva tých, čo veria, dúfajú a milujú.
Prítomní:
Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!
Prítomní môžu spontánne pridať i ďalšie svoje prosby na ktoré odpovedáme:
Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!
Na záver otec vyzve:
A teraz sa modlime modlitbu, ktorú nás naučil náš Pán, Ježiš Kristus.
Všetci sa modlia:
Otče náš.
Po modlitbe Otčenáša všetci stíchnu (napr. na 3-5 min.) a každý sa v duchu môže modliť takto, alebo podobne:
Môj Spasiteľ Ježiš, príď ku mne;
Z celého srdca po tebe túžim! Príď a prebývaj v mojom vnútri;
poteš moju úbohú dušu. Čo najsilnejšie v teba verím,
s najväčšou dôverou v teba dúfam, čo najvrúcnejšie ťa milujem.
Tak príď, Ježišu, príď ku mne!
Otec zakončí modlitebné ticho výzvou:
Vzdajme slávu Najsvätejšej Trojici.
Všetci sa modlia:
Sláva Otcu.
Otec:
Pozdravme aj našu nebeskú Matku.
Všetci sa modlia:
Zdravas Mária
Otec:
Vzdajme slávu Najsvätejšej Trojici
Všetci sa modlia:
Sláva Otcu.
Na záver sa otec prežehnáva a pri tom hovorí:
Nech nás žehná Pán, nech nás chráni od zlého a nech nás privedie do života večného.
Prítomní sa prežehnávajú spolu sním a odpovedia:
Amen.
Potom matka sfukuje sviecu a hovorí:
Kristus medzi nami!
Prítomní odpovedia:
Je a bude!
