Jednou z charakteristík našej charizmy je kazateľstvo. Nie, nie sme takí múdri ako jezuiti alebo dominikáni. Veď ani toľko neštudujeme a nevieme ani toľko jazykov. Sú medzi nami aj výnimky ale celkovo sme skôr jednoduchí a nikto by nás nenazval vzdelancami. Skutočná charizma kazateľstva u nás nevyplýva z naštudovaných vecí ale z jednoduchosti, ktorá sa viac ponáša na zdieľanie skúsenosti s Kristom ako na vysvetľovanie. Ak vieme íst týmto smerom, ľud nás počúva rád a má to na jeho život vplyv. Ak nie, tak je lepšie, keď sme ticho. A to tiež nie je zlé, ticho tiež patrí neodmysliteľne k našej kontemplatívnej povahe. Úlohou diakona je ale ohlasovať, tak Michal, šup – šup a začni, boží ľud čaká, lebo smäd po odovzdanej skúsenosti s Kristom mu nechýba.
A boží ľud nech sa modlí. Lebo je veľa tých, čo by chceli počúvať dobré veci ale málo tých, čo sú ochotní ich odovzdávať.
