(sviatok 24. mája)

 

Na druhý deň po vyhlásení Františka za svätého pápež Gregor IX. roku 1228 položil v Assisi základný kameň na stavbu chrámu k jeho úcte. Dňa 25. mája 1230 preniesli do tohto chrámu z Kaplnky sv. Juraja telesné pozostatky sv. Františka. Dňa 25. mája 1253 pápež Inocent IV. chrám slávnostne posvätil. Pápež Benedikt XIV. dňa 25. marca 1754 povýšil chrám na patriarchálnu baziliku a pápežskú kaplnku.

 

Z konštitúcie Benedikta XIV. Fidelis Dominus

Pán povyšuje svätých, aby sa vzpružila viera ľudí na zemi

Pán je verný vo svojich výrokoch, keďže vo Svätom písme často vyhlasuje, že povýši tých, o ktorých zistí, že sa pokorou podobajú jeho Synovi. A nielen v nebeskom kráľovstve ich obdivuhodne ovenčil slávou a úctou, ale vo svojej múdrosti zariadil, aby sa aj na zemi uchovával ich životný príklad slávením spomienky na nich, aby sa prebúdzala a mocnela viera v ľuďoch. A vidíme, že práve pri povýšení svätého Františka sa to zreteľne prejavilo. Pokiaľ on žil na zemi, neustále sa usiloval byť ničím pred sebou samým i pred inými. A teraz, len čo ho Cirkev nezmeniteľným rozhodnutím a slávnostným vyhlásením včlenila do zboru svätých Božích priateľov, ktorí spolu s ním kraľujú v nebesiach, už odvtedy je oslavovaný a uctievaný po celej zemi. A jeho telo, na ktorom až do smrti niesol znaky Kristovho umučenia a ktoré nebesia oslávili mimoriadnymi znameniami a zázrakmi, zbožný ľud svojou úctou tak preslávil, že si zaslúžilo, aby jeho hrob bol slávny a vo väčšej úcte ako nádherné hroby mocných tohto sveta. A vskutku, sotvaže uplynuli dva roky od jeho smrti, už sa začalo rokovať o mieste, kde sa majú uložiť pozostatky Božieho služobníka. Na tento účel mesto Assisi ponúklo vhodné miesto a pozemok pri hradbách mesta Assisi. Náš predchodca Gregor IX. tento pozemok prevzal do právneho vlastníctva Apoštolskej stolice a rozhodol, že chrám postavený na tomto mieste nebude podriadený nikomu inému, iba Apoštolskej stolici. Potom, keď ten istý pápež Gregor IX. v samom meste Assisi zapísal slávneho Patriarchu do zoznamu svätých, vlastnoručne položil základný kameň stavby a budúci chrám ustanovil za hlavu a matku Rádu menších bratov. Aj iné veci prezieravo nariadil a jeho nástupcovia, rímski pápeži, v tom pokračovali po tom, čo telesné pozostatky svätého Františka v nádhernom a slávnostnom sprievode preniesol do chrámu. Uložili ich na vyvýšeninu uprostred chrámu a v nedeľu pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána roku tisícdvestopäťdesiattri chrám slávnostne posvätili. Chceme teda kráčať v šľapajach toľkých našich predchodcov, a preto sme sa s radosťou rozhodli rozmnožiť jeho lesk a slávu. Predovšetkým nás k tomu nabáda presvedčenie, že právom môžeme dúfať, že na jeho orodovanie Boh tým viac bude ochraňovať svoju Cirkev, čím viac slávnostných rozhodnutí vydá apoštolská Cirkev na uctenie jeho svetlej pamiatky. Preto týmto naším natrvalo platným rozhodnutím povyšujeme uvedený Chrám svätého Františka na patriarchálnu baziliku a pápežskú kaplnku.