(ľubovoľná spomienka, slávnosť pre OFMcap)
Už sv. Ján Eudes dal do úzkeho súvisu úctu k Srdcu Panny Márie s úctou k Ježišovmu Srdcu. Z podnetu fatimských zjavení pápež Pius XII. dňa 31. októbra 1942 zasvätil celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a v roku 1944 ustanovil sviatok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie na 22. august. Po koncile obnovený kalendár dáva tento sviatok na sobotu po slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Pápež Ján Pavol II. ho ustanovil ako povinnú spomienku. Keď bol pre bratov kapucínov na Slovensku roku 1940 zriadený generálny komisariát, zverili ho pod ochranu a patronát Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.
Rečí svätého biskupa Vavrinca Justinianiho
Mária zachováva všetko vo svojom srdci
Mária premýšľala o všetkom, čo čítala, počula a videla. A potom ako rástla vo viere, ako sa rozmnožovali jej zásluhy, aká múdrosť ju zdobila, aký oheň lásky ju čoraz väčšmi spaľoval! A stále hlbšie prenikanie do nebeských tajomstiev napĺňalo ju radosťou, obohacovalo darmi Ducha, upriamovalo na Boha a chránilo pokoru jej srdca. Taký je postup Božej milosti, že z hlbín zdvíha na vrchol a premieňa na čoraz väčšiu slávu. Naozaj blahoslavená duša Panny, ktorá pod vplyvom Ducha, čo v nej prebýval, a jeho učenia vždy a vo všetkom poslúchala príkazy Božieho slova! Nenechala sa viesť svojím citom ani vlastnou vôľou, ale čo jej vo vnútri odsúhlasila múdrosť v súlade s vierou, to pomocou tela robila navonok. Preto bolo veľmi vhodné, keď si Božia múdrosť stavala dom Cirkvi ako svoj príbytok, že použila najsvätejšiu Máriu za vzor zachovávania zákona, očisťovania duše, ideálu pokory a duchovnej obety. Napodobňuj ju, verná duša. Vstupuj do chrámu svojho srdca, aby si sa duchovne očistila a obmyla od nákazy hriechov. Tam Boh hľadí viac na lásku pri všetkom, čo konáme, ako na dielo. Preto či už v rozjímaní otvárame myseľ a venujeme sa Bohu, alebo sa cvičíme v čnostiach a usilujeme sa pomáhať svojim blížnym chvályhodnými skutkami, robme to tak, aby nás hnala iba Kristova láska. Lebo to je príjemná duchovná obeta očisťovania, ktorá sa nekoná v chráme zhotovenom rukou, ale v chráme srdca, do ktorého Kristus Pán rád vstupuje.