(spomienka 6. februára)

 

Peter Baptista sa narodil v Španielsku roku 1542. Keď skončil štúdiá a prijal kňazské svätenie, pobral sa do krajín Ďalekého východu, aby tam ohlasoval evanjelium. Veľa rokov pôsobil na Filipínach. Roku 1593 ho poslali do Japonska spolu s ďalšími rehoľnými bratmi. Bol veľmi horlivý, v práci podnikavý a neúnavný. Mnohých získal pre katolícku vieru, staval kostoly a nemocnice. Keď však vypukli v krajine náboženské a občianske nepokoje, jeho misionárska činnosť sa prerušila. Petra Baptistu zajali a odviedli do mesta Nagasaki. Cestou ho rozvášnený dav sprevádzal výsmechom a hanobením. V Nagasaki ho odsúdili na smrť ukrižovaním a spolu s ním aj jeho spolubratov františkánov, troch jezuitov a pätnásť františkánskych terciárov. Mučenícku smrť podstúpili 5. februára 1597.

Z Listov svätého Petra Baptistu

Obetujeme svoje životy pre ohlasovanie evanjelia. Je nás tu šesť bratov františkánov. Všetkých nás zajali a mnoho dní nás držali vo väzení. S nami sú aj traja Japonci zo Spoločnosti Ježišovej, z ktorých jeden má už rehoľné sľuby, a ďalší veriaci kresťania. Všetkých dovedna je nás dvadsaťštyri. Nateraz sme na pochode v tomto drsnom zimnom mesiaci. Vedú nás pod dozorom početnej vojenskej hliadky na koňoch. V niektorých dňoch vyslali dokonca až dvesto ľudí, aby nás strážili. Nás to však nijako neruší, pokračujeme v ceste a útechu i silu čerpáme iba u Pána. Veď v rozsudku vynesenom nad nami sa hovorí, že máme byť ukrižovaní, keďže sme napriek zákazu vladára ohlasovali Boží zákon a ostatní iba preto, že sú kresťanmi. Tí, čo túžia zomrieť pre Krista, teraz majú na to vhodnú príležitosť. Domnievam sa totiž, že veriacich tejto krajiny by veľmi posilnilo, keby tu boli rehoľníci nášho rádu. Ale nech sú si istí, že kým tu bude vládnuť terajší kráľ, nebudú rehoľníci v našom rúchu dlho chodiť po Japonsku, pretože ich urýchlene pošle do večnosti, kam aj nás teraz vedie.

Vynesený rozsudok nad nami napísali na dosku a tú nosia pred nami. Hovorí sa v ňom, že sme boli odsúdení preto, lebo sme ohlasovali zákon Nauan (čiže kresťanský) aj napriek zákazu Taycosama. A keď prídeme do Nagasaki, že nás ukrižujú. Preto sa veľmi radujeme a tešíme v Pánovi, lebo obetujeme svoje životy pre ohlasovanie jeho evanjelia. Je nás tu šesť rehoľných bratov a osemnásť Japoncov. A všetci sme odsúdení na smrť, jedni ako kazatelia, ostatní ako kresťania. Z rehole jezuitov jeden je rehoľný brat, jeden katechéta a jeden laik. Z väzenia nás vyviedli a naložili na vozy. Všetkým nám odrezali časť ucha, a tak nás viezli po uliciach mesta Meaci. Za nami šiel veľký zástup ľudí a vojakov. Potom nás vrátili do žalára. Nasledujúci deň nám pevne zviazali ruky za chrbát a jazdci nás hnali až do Usaky. Na druhý deň nás znovu vyviedli zo žalára, posadili na kone a vodili nás ulicami mesta. Potom nás priviedli ešte do mesta Sakay a tam urobili s nami to isté. Vo všetkých troch mestách šiel s nami aj obecný hlásnik. Vedeli sme, že sme boli odsúdení na smrť, ale až v Usake sme sa dozvedeli, že na vykonanie rozsudku bolo nám nariadené ísť do Nagasaki. Pre lásku Božiu vrúcne nás odporúčajte Bohu, aby Boh láskavo prijal obetu nášho života. Ako som sa tu dopočul, vraj nás ukrižujú v najbližší piatok, pretože v tento deň nám v meste Meaci odrezali časť ucha. My sme to prijali ako obetný dar Bohu. Preto vás všetci úpenlivo prosíme: pre Božiu lásku modlite sa za nás. Milovaní bratia, pomáhajte nám modlitbami, aby naša smrť sa stala milou vznešenému Bohu, a my v nebi, kam dúfame, že prídeme podľa Božej vôle, budeme pamätať na vás. Ale ani tu na zemi nezabúdam na vašu lásku, lebo z celého srdca som vás miloval a milujem. Želám vám pokoj a odporúčam vás do lásky nášho Pána Ježiša Krista. Zbohom, milovaní bratia, už niet viac času na rozprávanie. Až v nebi. Pamätajte na mňa.