(spomienka 7. februára)
Koleta sa narodila vo Francúzsku roku 1381. Po smrti rodičov rozdala všetok svoj majetok chudobným a obliekla si rúcho františkánskeho Tretieho rádu. Spočiatku žila nejaký čas v odlúčení takmer ako pustovníčka, až ju napokon prijali medzi rehoľné sestry klarisky. So súhlasom biskupa obnovila vo viacerých kláštoroch Prvého a Druhého rádu pôvodnú formu františkánskeho života, pričom kládla mimoriadny dôraz na chudobu a modlitbu. Zomrela 6. marca 1447.
Z Duchovného závetu svätej Kolety
Pokorná poslušnosť má veľkú cenu pred Bohom Milované dcéry, poznajte svoje sväté povolanie, svoju vznešenú dôstojnosť a pravú dokonalosť. Nevedomosť totiž veľmi škodí, poznanie je však veľmi užitočné. Preto skúmajte, kam vchádzate bránou Božieho vnuknutia a láskavého povolania. Náš milý Spasiteľ hovorí: „Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne môj Otec“, totiž vnuknutím. Tento požehnaný vstup na žírne pole dokonalosti podľa evanjelia nie je nič iné ako vzopretie sa svetu, telu a vlastnej vôli. Tak totiž vraví požehnaný Ježiš, narodený z Panny: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž.“ Pritom nemôže vynechať pokánie za spáchané hriechy, aby neurazil Boha a aby si lepšie chránil Božiu milosť. Preto, milované dcéry, uvedomte si, že bez vašej zásluhy ste boli povolané k dokonalej poslušnosti. Buďte poslušné vo všetkom, čo neuráža Boha. „Ježiš sa stal poslušným až na smrť.“ A nestačí poslúchať iba na nejaký čas alebo len v niečom, ale treba poslúchať vo všetkom, čo nie je proti Bohu, proti duši a svätej regule. Nedávajme prednosť vlastnej mienke pred mienkou našich predstavených. Opravdivá múdrosť sa totiž podriaďuje Ježišovi a jeho milovanej panenskej Matke. Skutočne poslušný človek čokoľvek koná, robí to kvôli Bohu a jednoducho nemyslí na nič iné, iba pravdivo poslúcha. A poslúcha s takou úctou, akoby príkaz prijímal z úst samého Ježiša. Aj preto sa príkaz stáva ľahším podľa ľudského chápania a pred Bohom je cennejšia pokorná poslušnosť, lebo z neposlušnosti pochádzajú mnohé zlá. Jedna modlitba poslušného človeka má totiž väčšiu moc než stotisíc modlitieb neposlušného človeka. Ak poslúchneme Boha, aj on sám nás poslúchne. Náš Pán si želá, aby sme po sebazaprení niesli svoj kríž. A tým je náš sľub chudoby. Kríž je nám ťažký vtedy, keď túžime mať aj niečo iné okrem toho, ktorý niesol kríž na svojich ramenách a pokladal sa za hodného na ňom zomrieť. Ó, milované dcéry, milujte a obľúbte si túto prekrásnu čnosť podľa príkladu Ježiša Krista, nášho svätého otca Františka a našej matky sv. Kláry! Vo svojich tiesňach buďte silné, aby ste tým ľahšie mohli dôjsť do kráľovstva, do ktorého ste povolané, a to po ceste tej chudoby, ktorú ste sa dobrovoľne rozhodli zachovávať. Preto žite ako opravdiví chudáci a vydržte tak až do smrti, milované dcéry, tak ako to urobil pre nás náš milý Spasiteľ na kríži. Pretože na svete je málo takých, ktorí by obľubovali chudobu takéhoto druhu, tým väčšiu príležitosť máme my, aby sme ju milovali hneď po svätej poslušnosti, ktorú vám nadovšetko odporúčam. Verne si ochraňujme to, čo sme sľúbili. A ak sme sa z ľudskej krehkosti v niečom prehrešili, vždy sa bez otáľania pozdvihnime svätým pokáním. Usilujme sa správne žiť a sväto zomrieť. A Otec všetkého milosrdenstva, Syn pre svoje umučenie a požehnaný Duch Svätý, prameň všetkého pokoja, šťastia a lásky, nech nás všetkých naplní svojou potechou. Amen.