(ľubovoľná spomienka, spomienka pre OSC)
Narodila sa roku 1197 v Assisi a pri krste jej dali meno Katarína. Roku 1212 nasledovala svoju sestru Kláru a vyvolila si život v chudobe. Niekoľko rokov bola predstavenou kláštora vo Florencii. Po návrate do Assisi zomrela krátko po sestrinej smrti, asi 27. augusta 1253.
Z Listu svätej Agnesy z Assisi sestre Kláre
Jedno telo a jeden duch v Kristovi Mojej ctihodnej matke a panej v Kristovi, vzácnej a úprimne milovanej pani Kláre a celému jej kláštornému spoločenstvu ja, Agnesa, pokorná a najmenšia služobníčka Kristova. Keďže ľudské šťastie sa tak utvára, že ono nikdy nemôže natrvalo zostať v nezmenenom stave, preto ak sa niekto nazdáva, že žije šťastne, už vtedy sa ponára do nešťastia. Preto vedz, drahá matka, že dušu i telo mi ťaží a sužuje preveľké trápenie a nesmierny zármutok a ťažko to vládzem slovami vyjadriť. A to preto, že som telesne vzdialená od vás i od ostatných sestier. Ja som sa nazdávala, že budem spolu s vami žiť až do smrti. Toto moje utrpenie má svoj začiatok, ale jeho koniec nevidím. Ono vôbec neslabne, ale ustavične narastá. Začalo sa prednedávnom, ale neblíži sa ku koncu. Je stále pri mne a nechce sa odo mňa vôbec vzdialiť. Myslela som, že tí, čo budú spolu žiť v nebi, budú aj na zemi spolu žiť a umierať. A že tých, čo sú rovnakého rodu, skryje aj jeden spoločný hrob. Ale ako pozorujem, sklamala som sa, trápim sa, som opustená a sužovaná zo všetkých strán. Ach, sestry moje najdrahšie, poľutujte ma. Pomáhajte mi, prosím, zbožnými modlitbami, aby mi toto súženie bolo znesiteľné a uľahčilo sa mi. Ach, najdrahšia matka a pani moja, čo mám povedať, keď už nemám nádej, že vás, moje sestry, ešte niekedy v tomto živote uvidím. Zo všetkých mne drahých z vašej strany niet nikoho, kto by ma potešil. Za to na druhej strane veľmi ma povzbudzujú a vy by ste mi mohli k tomu blahoželať. Tu som totiž našla príkladnú svornosť, nijaké roztržky, viac než by sa dalo veriť. Všetky ma nadmieru milo prijali a s radosťou a v zbožnej úcte mi sľúbili poslušnosť. Ony všetky sa odporúčajú Bohu, vám i vášmu kláštornému spoločenstvu. A ja vám odporúčam seba a tiež ich vo všetkom a pre všetko, aby ste sa úzkostlivo starali o mňa a o ne, akoby to boli vaše sestry a dcéry. Vedzte, že ja i ony chceme po celý čas nášho života zachovať neporušené vaše napomenutia a príkazy.