(ľubovoľná spomienka 12. marca)
Narodila sa 9. septembra 1881 v mestečku Siepraw pri Krakove. Roku 1897 sa presťahovala do Krakova, aby sa ponížene oddala do služieb tamojšieho domu ako pomocníčka. Pochopila, že ju Boh povoláva dosiahnuť svätosť v laickom stave – aby sa pre spásu duší popri životných strastiach spájala aj s Kristovým utrpením. Stala sa členkou Tretieho rádu sv. Františka. Vynikala horlivou zbožnosťou, trpezlivosťou a chudobou a viedla panenský život. Boh ju obdaril mystickými zážitkami. Sú zaznamenané v Duchovnom denníku, ktorý si poslušne viedla. Zomrela v Krakove 12. marca 1922.
Z Duchovného denníka blahoslavenej Angely Salawovej
Bohom povolaná dosiahnuť svätosť v poníženej službe pomocníčky v domácnosti
Keď spätne premýšľam nad svojím životom, zdá sa mi, že som dospela do takého stavu, do akého Boh mňa, svoju nehodnú služobnicu, povolal. Keď som totiž preskúmala cesty tohto sveta, spoznala som, že som predurčená na to, aby som pestovala čnosti trpezlivosti a chudoby. Veď už od útlych liet som duchom hlboko pociťovala, že nemôžem byť šťastná inak, než že budem nasledovať Božiu milosť v ponížených životných podmienkach. Preto som si vyvolila práce domácej slúžky, rozlúčiac sa so všetkým ľudským šťastím, ktorého sa mi bez zásluhy dostalo, pevná vo viere, že v takomto poníženom spôsobe života sa s Božím požehnaním môže moje vnútro lepšie formovať. Z toho vyplýva, že akúkoľvek skromnosť alebo nedostatok v živote, ktoré ma postretne, si musím veľmi oddane obľúbiť. A tejto akoby milosti, ktorej som dala prednosť, sa musím vo všetkých životných situáciách pridržiavať, nech by prišli akékoľvek nešťastia alebo nepríjemnosti. No cítila som, že Boh od svojej poníženej služobnice očakáva ešte väčšie veci, než je toto. Pripomínajúc si slová Pána Ježiša: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás“, mi z nich vyplýva, že k takémuto poníženému spôsobu života, ktorý mám prežiť, ma povolal sám Boh a nepatrí sa, aby som hľadala inú, hoci aj rovnejšiu cestu. V takomto spôsobe života totiž musia nadobudnúť pravý význam Kristove slová: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy, blahoslavené uši, ktoré počujú, čo počujete vy.“ A toto sú pravidlá, ktoré mi Boh ukázal na cestu a ktoré musím v živote nasledovať: Po prvé: Pri rozličných ťažkostiach a problémoch, ktoré mi prídu do cesty prostredníctvom ľudí, musím ukazovať silu a pevnosť ducha, vyrovnanosť a primeraný pokoj a zhovievavosť s inými. Taktiež musím podľa svojich síl šíriť spravodlivosť. A keď budem opúšťať myšlienku takéhoto spôsobu života, s vierou v duši budem hľadať útechu v Pánovi a nedopustím, aby ma vyrušoval nejaký nepokoj. Treba si totiž pripomenúť, že takéto a podobné stavy sa pri takomto spôsobe života môžu kresťanskej duši prihodiť. Po druhé: Musím byť pevne presvedčená, že toto je môj život a zároveň aj koniec môjho života. Neustále na to musím myslieť a všetko, čo mi bude akýmkoľvek spôsobom stáť v ceste, rada prijmem s pokojnou dušou a na osoh môjmu duchovnému životu. Potom budem môcť v hodine smrti smelo zvolať: „Dokonané je!“