(ľubovoľná spomienka 6. novembra)

 

Kňazi Alfonz Lopez, Modestus Vegas, Dionýz Vincente a Peter Rivera a rehoľní bratia František Remón a Michael Remón, tvorili spoločenstvo Rádu menších bratov konventuálov v meste Granollers (Barcelona). Na jeseň roku 1936 tam prebiehalo veľmi ostré prenasledovanie Katolíckej cirkvi. Po požiari v kláštore a kostole vydali títo bratia veľmi jasné svedectvo svojej vernosti Kristovi. Palmu mučeníctva získali svojou smrťou, ktorú podstúpili v dňoch od 27. júla do začiatku septembra toho istého roka.

 

Z homílie blahoslaveného Petra Riveru

„Ježiš, pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti“ (Jn 13,1) Čo je láska? Aký je zmysel tohto slova, ktoré neprestajne vyslovujú pery toľkých ľudí? Aké tajomstvá toto slovo obsahuje?

Každý „lásku“ pozná a každý vie, čo znamená „milovať“, ale máloktorí sú schopní dotknúť sa skutočnej podstaty lásky. Pretože sa však príčina dá spoznať zo svojich dôsledkov, poviem, že láska je akousi náklonnosťou alebo príjemnou príťažlivosťou, ktorá podnecuje k zjednoteniu, ba dokonca k stotožneniu s milovanou osobou. Láska je silnejšia ako smrť. A keď vznikne pravá a čistá láska, priťahuje navzájom duše nerozlučiteľnými putami. Preto apoštol Pavol hovoril: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky? (…) Žiadne stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi.“ Chcete, bratia moji, obsiahnuť silu lásky? Zoberte do rúk kríž! Kontemplujte jeho sčerneté, rozdrásané a zlomené telo; pohliadnite do tváre Človeka-Boha, beztrestne opľuvanej a zničenej. A opýtajte sa ho – ak to náhodou neviete –, čo bolo príčinou takého hrozného zármutku. Rýchlo a bez pochyby spoznáte, že Kristus toto všetko znášal len z lásky k ľuďom, z lásky k nám všetkým. Ó, veľká čnosť lásky! Kto by pochyboval o tvojej všemohúcnosti, keď si skutočne uvedomí, akým spôsobom a k čomu si priviedla Pána?! Všemohúca láska Boha, ktorá pre spásu ľudí vykonala toľko zázrakov, mohla tak vykonať ešte oveľa väčšie veci pre naplnenie tajomstva vykúpenia. Vznešenosť lásky! Ona nielen presvedčila nášho Boha, aby zostúpil z nebies, a vydala ho trápeniam, krížom a mučeniu, ale aj – pre svoju nekonečnú múdrosť – nevýslovným spôsobom zariadila, čo bolo treba vymyslieť, aby mohol Boh so stvoreniami udržiavať dokonalú jednotu a také stotožnenie, nad ktoré nikto nemôže vymyslieť väčšie. Spôsob, vďaka ktorému mohol Ježiš takpovediac pravdivo a skutočne zostať navždy s nami. Kvôli tomu ustanovil obdivuhodnú sviatosť Eucharistie. Z lásky k nám ju vymyslel a na znak svojej pravej a nekonečnej lásky voči nám ustanovil, aby trvala až do konca vekov. Takou podivuhodnou sviatosťou, modlí sa Cirkev neprestajne, „nám bol daný dôkaz budúcej slávy“. Keď však večná sláva blahoslavených povstáva z plodov večnej lásky Najvyššieho dobra voči ľuďom a keď tvrdíme, že sviatosť Eucharistie je dôkazom našej budúcej slávy, spoznávame, že tento dôkaz je potvrdením lásky Boha k nám. Ó, milovaný Boh! Ó, vzácny dôkaz! Ó, nevýslovná sviatosť, ktorá spájaš Boha s ľuďmi!