(sviatok 26. september)

 

„Brat Aurélius zostal od chvíle zajatia až do svojej smrti vo všetkom verný Kristovi. Bol pokojný až do posledného okamžiku a dodával nám všetkým odvahu. Keď bola poprava pripravená, vyzval nás, aby sme oľutovali svoje hriechy, čo sme urobili. Keď potom recitoval formulu rozhrešenia, jeden z milicionárov mu dal dve facky… Brata Aurélia to nevyviedlo z miery a ďalej recitoval modlitbu rozhrešenia až do konca. Hneď, ako skončil, ozvali sa výstrely a všetci sme padli na zem a volali pri tom spoločne s ním: „Nech žije Kristus Kráľ!“

(Rafael Rodrigo, svedok mučeníctva bl. Aurélia)

 

José Ample Alcaide sa narodil 3. februára 1896 vo Vinalese  ako tretí zo siedmich detí. Prvé školské roky strávil v serafínskej škole vo Valencii. Kapucínsky habit prijal 7. augusta 1912, dočasné rehoľné sľuby zložil 10. augusta nasledujúceho roka a 18. decembra 1917 zložil sľuby doživotné. Po štúdiách v Ríme bol 26. marca vysvätený za kňaza. Od roku 1923 až do svojej smrti bol riaditeľom kapucínskeho študentátu v Orihuele, vyučoval v tamojšom diecéznom seminári a bol provinciálnym definítorom.

Po 13. júli 1936 musel opustiť kláštor, pretože v Španielsku vypukla občianska vojna. Ukryl sa vo svojom rodnom dome vo Vinalese, kde ho 28. augusta našla a zajala revolučná marxistická milícia a spolu s ďalšími trinástimi katolíkmi ho odvliekla na popravisko do rokliny v blízkosti Foyosu. Všetkým dodával odvahu, vyspovedal ich a udelil im rozhrešenie. Keď zazneli výstrely, padol spoločne s  ostatnými hlasno kričiac: „Nech žije Kristus Kráľ!“

Spolu s ním bolo blahorečených ďalších jedenásť kapucínov a päť sestier kapucínok. Všetci obetovali svoje životy na rôznych miestach valencijskej arcidiecézy. Rehoľníci totiž po vyhnaní z kláštorov väčšinou hľadali útočisko u rodičov a príbuzných. Dúfali, že tam budú v bezpečí a snáď aj pod ochranou spoluobčanov. Mnohí z nich však zomreli mučeníckou smrťou preto, že boli rehoľníkmi, pričinením miestnych revolučných výborov alebo s ich súhlasom.

Spoločníkmi otca Aurélia boli predovšetkým títo kňazi:

Ambróz z Benaguacilu (Ludovico Valls Matamales, narodený 3. mája 1870, vysvätený 22. decembra 1894), apoštol spovednice i pera medzi chudobnými v Masamagrelle. Bol zavraždený v noci 24. augusta 1936 na ceste z Valencie do Barcelony.

Peter z Benisy (Alejanro Mas Ginester, narodený 13. decembra 1876, vysvätený 22. decembra 1900) bol kazateľom kláštora v Masamagrelle. Ukryl sa u jednej zo svojich sestier, bol však odvlečený milicionármi v noci 16. augusta 1936 a zastrelený na opustenej ceste po tom, čo im ponúkol odpustenie.

Jáchym z Albocáceru (José Ferrer Adeli, narodený 23. apríla 1879, vysvätený 19. decembra 1903) dlhú dobu pôsobil ako misionár v Kolumbii a šíril úctu a pobožnosť troch Zdravasov. Keď ho milicionári v jeho úkryte v Rafelbufiole objavili, bol 30. augusta 1936 odvedený do rodnej dediny a krátko na to zavraždený.

Modest z Albocáceru (Modesto Garda Marti, narodený 17. januára 1880, vysvätený 19. decembra 1903) bol gvardiánom kláštora v Ollerii. Mal veľkú schopnosť preukazovať lásku chorým a chudobným, pôsobil 14 rokov ako misionár v Kolumbii. Utiekol do svojej rodnej dediny, ale bol spoločne so svojím bratom kňazom odhalený a zastrelený 13. augusta 1936.

Germán z Carcagente (José Garrigues Hernández, narodený 12. februára 1895, vysvätený 9. februára 1919) bol z kláštora vo Valencii a pôvodne bol profesorom a zástupcom magistra novicov. Revolucionári ho našli v rodnej dedine a bol zavraždený v noci 10. augusta 1936.

Bonaventúra z Puzólu (Julio Esteve Flors, narodený 9. októbra 1897, vysvätený 26. marca 1921) bol profesorom filozofie. Bol zavraždený 25. septembra 1936 v okolí Gileta spoločne so svojím otcom, bratom a inými miestnymi katolíkmi. Všetkým bolo oporou sviatostné rozhrešenie, ktoré im pred smrťou udelil.

Jakub z Rafelbunolu (Jacob Mestre Iborra, narodený 10. apríla 1909, vysvätený 26. marca 1932) bol profesorom teológie v kláštore v Masamagrelle. Keď sa ukrýval v rodnej dedine, dozvedel sa, že 26. septembra 1936 bolo zatknutých najmenej 22 osôb, medzi nimi osem jeho bratov. Dostavil sa na revolučný výbor a ponúkol sa výmenou za prepustenie aspoň jeho bratov. Jeho ponuka bola odmietnutá. Poslali ho k ostatným väzňom a spoločne boli zastrelení na cintoríne v noci 28. septembra len preto, že boli katolíci.

V skupine zastrelených bol aj Henrich z Almazory (Enríquez García Beltrán, narodený 16. marca 1913), ktorý mal tesne pred kňazským svätením. Uväznený 4. augusta 1936 bol po pokojnom a radostnom čakaní na smrť zavraždený 16. augusta v kameňolome pri Castellóne.

K týmto mučeníkom boli pridaní aj traja bratia laici:

Fidel z Puzólu (Mariano Climent Sanchis, narodený 8. januára 1856) bol 80-ročným bratom z kláštora vo Valencii, ktorého brutálne odvliekli z domu svojich príbuzných, kde hľadal útočisko a 28. septembra 1836 zabili neďaleko Sagunta.

Berard z Lugar Nuevo de Fenollet (José Bledá Grau, narodený 23. júla 1867) bol krajčírom a zberačom almužien kláštora v Orihuele. Bol známy svojou úctou k menu Ježiš a Mária. Z domu svojej sestry bol odvlečený a spoločne s ďalšími dvanástimi väzňami zabitý v Puerto de Benigamin 30. augusta 1936.

Pacifik z Valencie (Pedro Salcedo Puchades, narodený 23. februára 1874) bol z kláštora v Masamagrelle, kde mnoho rokov pôsobil ako zberač almužien. Milicionári ho zatkli v dome jeho brata poľnohospodára blízko Valencie. Bol zabitý 12. októbra 1936 a jeho telo zo známkami dlhého mučenia bolo nájdené v zavlažovacom kanáli.

K skupine rehoľníkov patrí tiež päť sestier kapucínok, ktoré boli zavraždené marxistami v rokoch 1936-1937 v diecézach Valencia a Torrosa.

Tri z nich boli rodné sestry s priezviskom Masiá Ferragut a zložili sľuby v kláštore Agullenet: Mária Ježiš (narodená 12. januára 1882, magistra noviciek), Mária Veronika (narodená 15. júna 1884), Mária Felicitas (narodená 28. augusta 1890). Všetky tri utiekli do rodného domu v Algemesi a boli zavraždené 25. októbra 1936 v lokalite Cruz Abierta, spoločne s matkou a ďalšou sestrou, bosou augustiniánkou, menom Jozefína od Očisťovania Pána (narodená 10. júna 1887), ktorá bola s nimi blahorečená.

Ďalšie dve kapucínky sú: Isabela Calduch Rovira (narodená 9. mája 1882 v Alcalá de Chisvert), magistra noviciek v kláštore Castellón de la Plana, zavraždená 13. apríla 1937 na cintoríne v Cuevas de Vinromá; Milagro Ortells Gimeno (narodená 29. novembra 1882 vo Valencii), magistra noviciek kláštora vo Valencii, zavraždená 20. novembra 1936 neďaleko mesta Paterna.

Týchto služobníkov a služobnice Božie vyhlásil za blahoslavených pápež Ján Pavol II. dňa 11. marca 2001 v Ríme.