(spomienka 20. mája, sviatok pre OFM)

 

Narodil sa roku 1380 v Masse Marittine v Toskánsku. Vstúpil k františkánom a po kňazskej vysviacke kázal po celom Taliansku na veľký osoh duší. Šíril úctu k najsvätejšiemu menu Ježiš. Má veľké zásluhy o vzrast horlivosti a poriadku vo svojom ráde. Napísal aj teologické diela. Zomrel v Aquile roku 1444. Pápež Mikuláš V. ho roku 1450 vyhlásil za svätého.

 

Z rečí svätého kňaza Bernardína Sienského

Ježišovo meno, svetlo kazateľov

Ježišovo meno je svetlom kazateľov, lebo dodáva hlásaniu a počúvaniu jeho slova žiarivú jasnosť. Veď čo myslíš, kde by sa vzalo na celom svete také veľké, neočakávané a prudké svetlo viery, ak nie z ohlasovania Ježiša? Či nás Boh nepovolal „do svojho obdivuhodného svetla“ aj svetlom a vôňou tohto mena? Apoštol právom hovorí tým, čo sú osvietení a v tomto svetle vidia svetlo: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla!“ Preto treba toto meno ohlasovať, aby svietilo, a nie zamlčovať. A pri hlásaní nemá vychádzať zo špinavého srdca alebo z poškvrnených perí, ale treba ho uložiť do vyvolenej nádoby a z nej vynášať. Preto hovorí Pán o Apoštolovi: „Jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela.“ Hovorí: „Vyvolil za nádobu“, v ktorej sa vystavuje na predaj ten najlepší nápoj, aby lákal na pitie, a to tým, že žiari a skvie sa vo vyvolených nádobách, „aby zaniesol moje meno“. Lebo ako keď sa po zbere úrody rozloží na poli oheň a páli sa suché a nepotrebné krovie a tŕnie, ako keď prvé slnečné lúče zaháňajú temnoty a zlodeji, noční tuláci a podkopávači domov sa skrývajú, tak aj vtedy, keď Pavol kázal národom, bolo to ako burácajúci hrom, ako silný spaľujúci oheň, ako jasné vychádzajúce slnko: nevera mizla, faloš sa tratila, pravda sa rozžarovala, ako keď sa vosk topí v páľave silného ohňa. Veď slovami, listami, zázrakmi a príkladom rozširoval Ježišovo meno. „Neprestajne“ chválil Ježišovo „meno“ a oslavoval „ho svojím vyznaním“. Apoštol niesol toto meno „aj kráľom, pohanom i synom Izraela“ ako svetlo. Osvecoval krajiny a všade volal: „Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Žime počestne ako vo dne.“ A všetkým ukazoval lampu, ktorá horí a svieti na svietniku, tým, že na každom mieste zvestoval „Ježiša, a to ukrižovaného“. Preto Cirkev, Kristova nevesta, stále podopieraná jeho svedectvom, s prorokom jasá: „Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné“, čiže stále. Aj prorok povzbudzuje: „Spievajte Pánovi, velebte jeho meno. Zvestujte jeho spásu deň čo deň“, čiže Ježiša, jeho Spasiteľa.