(ľubovoľná spomienka, spomienka pre OFM 19. októbra)

 

Narodil sa roku 1499. Po vstupe do Rádu menších bratov prijal kňazské svätenie. Roku 1554 mu dovolili zachovávať Regulu prísnejšie. Spolu s bratmi, ktorí sa k nemu pridali, žili v pokání, pôstoch, dlhých modlitbách a v prísnej chudobe. Kázal s úspechom. Svätej Terézii z Avily pomáhal pri obrode karmelitského rádu. Vo svojom asketickom živote sa opieral hlavne o zbožnú úctu ku Kristovmu utrpeniu. Zomrel 18. októbra 1562.

 

Z Listu svätého Petra z Alcantary svätej Terézii

Aký dobrý je Boh k tým, čo mu slúžia

Nemálo som sa čudoval tomu, že vaši predstavení zverili túto záležitosť u čencom, ktorým to nepatrí. Kde ide o spory alebo veci svedomia, je iste chvályhodné poradiť sa s právnikmi alebo teológmi a držať sa ich názoru. Ale o dokonalosti života sa treba poradiť iba s tými, ktorí sa sami k nej hlásia. Odporúča sa to pre veľmi vážny dôvod, pretože učenci sa nemôžu o dokonalosti života vyjadriť ani mať o nej lepšiu mienku. Celkom zreteľne svedčí o tom zistená skutočnosť, na čo sa zameriavajú a ako sa prejavujú ich skutky. Ani o evanjeliových radách nie je potrebné pýtať si radu od cudzích, to jasne poukazuje na prejav slabej viery, treba uvážiť, či ich treba prijať a či ich možno zachovávať.

Božie rady totiž nemôžu byť iné ako dobré ani ťažké na zachovávanie, iba ak ľuďom neveriacim alebo Bohu málo dôverujúcim, pretože tie rady sú stavané na základe poznania ľudských schopností. Veď ten, čo radu dal, dá tiež pomoc na jej zachovávanie, pretože on môže všetko. A naopak, sám človek nemôže dať zo seba nijakú dobrú radu, aj keby chcel, aby bola dobrá, lebo svojou vlastnou prirodzenosťou je zlý. O čo viac ten, ktorý je dobro samo, bude chcieť i môcť dať rady tým, čo ho nasledujú, aby mali v dobrom úspech. Ak chce niekto Kristovu radu k vyššej dokonalosti nasledovať, nech ju nasleduje. Niečo viac ako ona nebolo dané ani mužom, ani ženám. A Kristus mu pomôže, aby to šťastne dokázal, tak ako pomohol toľkým iným, ktorí ho nasledovali. Ak sa však chce pridŕžať rady učencov bez ducha, nech sa skôr usiluje mať dobré príjmy, aby mohol vyskúšať, či tieto príjmy platia na oboch stranách viac ako zrieknutie sa všetkého podľa Pánovej rady. Keď však vidíme nejaké nedostatky v kláštoroch chudobných žien, uvážme, že sa to skôr stáva preto, že túto chudobu znášajú proti svojej vôli, a nie podľa Božej rady. Ani ja nechválim každú chudobu, ale iba takú, ktorú znášame trpezlivo pre lásku k nášmu ukrižovanému Vykupiteľovi, a o to viac takú chudobu, po ktorej túžime a ktorú dobrovoľne prijímame z lásky k nemu. Lebo keby som inakšie zmýšľal alebo veril tomu s určitou výhradou, necítil by som sa príliš istý vo viere. Ale ja v tom všetkom dôverujem Kristovi a pevne verím, že jeho rady sú najlepšie, pretože sú božské. A hoci by ma aj neviazali pod hriechom, jednako dokonalejší je ten, čo nimi viazaný nasleduje Krista, ako ten, čo bez viny nemá o ne záujem. Hovorím, že zaväzujú v tom, že človeka nabádajú k dokonalosti a tým ho robia svätejším a milším Bohu. Nazdávam sa teda, že blahoslavení, ako Pán hovorí, sú chudobní v duchu, totiž dobrovoľne, ako som sám spoznal, hoci viac verím Bohu ako vlastnej skúsenosti. Pán nech dá vašim predstaveným toľko svetla, aby dokázali pochopiť túto pravdu a ju uskutočňovať a aby neverili tým, čo tvrdia opak z nedostatku svetla, buď preto, že neveria, alebo nikdy neskúsili, aký dobrý je Pán k tým, čo mu slúžia, čo ho milujú a z lásky k nemu sa zriekajú všetkých svetských vecí, ktoré nie sú potrebné. Lebo takíto ľudia sú nepriateľmi Kristovho kríža a neveria v slávu, ktorá predsa čoskoro bude nasledovať. Ďalej nech Pán dá vašim predstaveným, aby nepochybovali o takej zrejmej pravde a neprijímali radu od hocikoho, ale iba od tých, čo vážne nasledujú evanjeliové rady. Lebo hoci tí, čo zachovávajú prikázania, ktorými sú viazaní, budú spasení, predsa vôbec nevidia do iných vecí jasnejšie, ako do tých, ktoré konajú. A nech je ich rada akokoľvek dobrá, predsa len rada nášho Pána Ježiša Krista bude lepšia, lebo on s týmto darom poskytuje aj pomoc na jeho uskutočnenie a napokon odmeňuje tých, ktorí celú svoju dôveru vkladajú do neho, a nie do vecí pozemských.