(ľubovoľná spomienka 7. júna)

 

Humiliána sa narodila v roku 1219 vo Florencii. V útlom veku stratila matku a vychovávala ju macocha. Keď ešte nemala ani šestnásť rokov, vydali ju za istého šľachtica, ktorý bol úžerníkom. V manželstve s mužom, ktorý vyznával úplne odlišné hodnoty ako ona, žila asi päť rokov. Narodili sa im dve dcéry. V ťažkých manželských rokoch sa stala pre svoje okolie príkladom obdivuhodnej kresťanskej zbožnosti. Každý deň vstávala veľmi skoro kvôli modlitbe a zbožnému rozjímaniu. Bola veľmi striedma v jedení a obliekaní, o to viac však vynikala štedrosťou k chudobným.

Nasledovníčka sv. Františka

V roku 1239 vo veku dvadsať rokov ovdovela. Vzdala sa časti vena, aby vyrovnala dlhy zosnulého manžela. Potom sa s láskou venovala výchove svojich dvoch dcér. Čoskoro však o deti prišla, pretože jej ich vzali príbuzní jej manžela. Napriek tomu, že jej vlastní príbuzní ju nútili k ďalšiemu sobášu, Humiliána si zaumienila žiť až do smrti v čistote. V nasledujúcom období viackrát poprosila mníšky klarisky v Monticelli, aby ju prijali do svojho spoločenstva. Tie však nikdy nesúhlasili. Vdova sa teda zmierila, že musí žiť vo svete. Pod vedením františkánskeho kňaza, blahoslaveného Michala degli Alberti, robila v duchovnom živote veľké pokroky. Stala sa veľkou ctiteľkou ukrižovaného Krista. V roku 1240 vo florentskej Bazilike sv. Kríža prijala rúcho františkánskych kajúcnikov. Stala sa tak historicky prvou florentskou terciárkou. Neskôr ju nasledovali mnohé ženy z tohto mesta. Pápež povolil Humiliáne bývať v nenápadnej cele, ktorá sa nachádzala v ústraní paláca florentskej rodiny Cerchiovcov. Ani tam sa však nevyhla prenasledovaniu príbuzných, ktorí ju podvodom obrali o všetok majetok. Humiliána sa tomu potešila. Nasledujúc sv. Františka rozdala chudobným aj zvyšok toho, čo mala.

Mystička opradená legendami

Stredoveké legendy hovoria, že Boh obdaril blahoslavenú Humiliánu mimoriadnymi mystickými darmi. Hovoria o jej zázračnom uzdravení po tom, ako ju znakom kríža požehnala neviditeľná ruka. Keď došiel olej v lampe pri svätostánku, Humiliána do lampy naliala vodu, ktorá olej zázračným spôsobom nahradila. Vraví sa, že na modlitby skoro ránu ju budieval anjel strážny. V pálčivom smäde sa jej raz zjavila Božia matka, ktorá jej podala vodu. So životom blahoslavenej sa spája aj rozprávanie o zázračnej premene vody na víno či príbeh o zázračnom vzkriesení jej mŕtvej dcéry. Táto františkánka trpela aj útokmi Zlého ducha, ktorým hrdinsky odolávala.

Zomrela 19. mája 1246 vo veku dvadsaťsedem rokov. Je pochovaná v Bazilike sv. Kríža vo Florencii. Pápež Inocent XII. ju v roku 1694 vyhlásil za blahoslavenú.