(ľubovoľná spomienka, 4. januára)

 

Angela sa narodila roku 1248 v Umbrii. Zriekla sa svetskej nádhery, v ktorej nejaký čas nachádzala záľubu. Vstúpila do Tretieho rádu kajúcnikov sv. Františka. Získala veľa ďalších žien, aby nasledovali jej príklad. Horela láskou k Bohu a blížnym, najmä ubiedeným. Rovnako vynikala v pokore, trpezlivosti a chudobe. Boh ju bohato odmenil nebeskými darmi a ona si s nesmiernou láskou uctievala tajomstvá Kristovho života a zanechala po sebe prekrásne dôkazy duchovného učenia, pre ktoré ju právom nazvali „učiteľkou teológov“. Zomrela roku 1309 v meste Foligno.

Z Duchovných spisov blahoslavenej Angely:

„Môj Bože, urob ma hodnou, aby som mohla poznať vznešené tajomstvo, ktoré je dielom tvojej nevysloviteľnej vrelej lásky, riadenej láskou samej Najsvätejšej Trojice. Je to tajomstvo tvojho najsvätejšieho vtelenia, v ktorom má svoj počiatok naša spása. Tvoje vtelenie nás obdarúva dvojakým účinkom: po prvé nás napĺňa láskou a po druhé nás uisťuje o našej spáse. Ó, nepochopiteľná láska! Niet väčšej lásky, ako keď môj Boh sa stáva človekom, aby mňa urobil Bohom. Ó, láska celá sa obetujúca, ty si celkom vyčerpala seba, aby si vytvorila mňa, keď si prijala ľudskú prirodzenosť. Ale nevyčerpala si sa natoľko, aby si dačo stratila zo seba a z Božej prirodzenosti. Závratná hĺbka tajomstva tvojho vtelenia ma zvádza použiť tieto silné výrazy. Ó, ty nestvorený, stal si sa stvoreným človekom! Ó, ty nehmatateľný, dovolil si nám dotýkať sa ťa! Ó, Bože, urob ma hodnou nazrieť do nesmiernej hĺbky tvojej lásky, ktorú si nám zjavil v tvojom najsvätejšom vtelení. Nestvorený Bože, urob ma hodnou pochopiť nevysloviteľnú lásku, ktorú si nám zjavil, keď si nám ukázal svojho Syna Ježiša Krista pri jeho vtelení a keď ťa nám sám Syn zjavil ako svojho Otca. Bože, urob ma hodnou poznať a chápať tvoju lásku k nám, v ktorej si ma stvoril. Urob ma schopnou, ó, Nepochopiteľný, poznať a posúdiť tvoju neoceniteľnú a vrúcnu lásku aj s tou celkom sa rozdávajúcou láskou, s akou si si od večnosti vyvolil ľudské pokolenie, aby hľadelo na tvoju tvár, a nás si uznal za hodných, že tebe, Najvyššiemu, sa zachcelo hľadieť na našu tvár. Ó, najvyššia Bytosť, urob ma hodnou poznať tento dar, ktorý je nad každý iný dar. Veď všetci anjeli a svätí nemajú nič iné, iba že teba, Milovaného, vidia, teba milujú a na teba sa dívajú. Ó, dar, ktorý je nad každý iný dar, veď ty si láska sama! Ó, najväčšie Dobro, urobil si nás hodnými poznávať ťa ako lásku a dávaš nám, aby sme takú lásku milovali! A všetci, čo prichádzajú pred tvoju tvár, budú odmenení podľa lásky, akú mali. A niet ničoho iného, čo by mohlo rozjímajúcich priviesť k rozjímaniu, iba pravá láska.“