(ľubovoľná spomienka 23. apríla)

 

Egid bol jeden z prvých učeníkov svätého Františka, človek jednoduchý a tichej povahy. Duch zbožnosti ho podnecoval, aby ako pútnik navštevoval svätyne rôznych miest. Počas týchto putovaní si živobytie obstarával prácou, pomáhal aj roľníkom pri poľných prácach. Žil ako pustovník, ale nezabúdal starať sa aj o duševné potreby ostatných ľudí. Posledné roky života strávil v meste Perugia, horlivo sa cvičil v askéze a veľa rozjímal. Zomrel roku 1268.

 

Z Výrokov blahoslaveného Egida z Assisi

Je to veľká vec vytrvať v reholi až do smrti v zbožnosti a úzkostlivej starostlivosti

Keď o sebe brat Egid rozprával, vravel: „Radšej by som chcel mať Božiu milosť v ráde poskromne ako jej hojnosť vo svete. Vo svete je totiž viac nebezpečenstiev a menej ochrany ako v ráde. Hriešnik sa viac bojí svojho dobra ako svojho zla, pretože kajať sa a vstúpiť do rádu ho desí viac ako zotrvávať v hriechu a zostať vo svete.“ Raz ktorýsi laik požiadal brata Egida, aby mu poradil, či by mu osožilo vstúpiť do rádu, alebo nie. Blahoslavený brat Egid mu odpovedal takto: „Keby dakto chudobný zistil, že kdesi na obecnom pozemku je ukrytý cenný poklad, vari by dakoho žiadal o radu, či sa má ponáhľať za pokladom a vykopať ho? O čo viac by sa ľudia mali ponáhľať vykopať nebeský poklad.“ Brat Egid vravel aj toto: „Mnohí vstupujú do rádu, ale rád nemá z činnosti niektorých veľa úžitku. Takíto sa podobajú roľníkovi, ktorý by sa obliekol do výzbroje rytiera Rolanda, ale nedokázal by v nej bojovať. Vstúpiť do kráľovského paláca a od kráľa prijať dary nepokladám za niečo mimoriadne veľké, ale nazdávam sa, že veľkosť je v tom, keď sa v tom paláci správame slušne. Rád je takýmto palácom veľkého kráľa. A či vstúpiť do nej a prevziať v nej od Boha nejaké dary nie je veľkou vecou? Zaiste, ale myslím si, že dôležitejšie je dokázať v ráde žiť, ako sa sluší a patrí, a vydržať v nej až do smrti v zbožnosti a v úzkostlivej starostlivosti. Veru, radšej by som chcel žiť vo svete ako laik a zbožne túžiť po vstupe do rádu, ako žiť v nej a byť v nej presýtený.“ Taktiež vravel: „Zdá sa mi, že Rád menších bratov bol daný tomuto svetu skutočne na veľký úžitok ľudu. Ale beda nám, ak nebudeme takí, akí máme byť. Rád menších bratov sa mi vidí chudobnejší i bohatší než tento svet a zdá sa mi, že je to zväčša našou vinou, keďže chceme príliš vysoko kráčať. Bohatý je ten, čo napodobňuje bohatého: múdry je ten, čo napodobňuje múdreho, a dobrý je ten, čo napodobňuje dobrého. Pekný je ten, čo napodobňuje pekného, a vznešený je ten, kto napodobňuje vznešeného: totiž nášho Pána Ježiša Krista.“