Misionár milosrdenstva

(sviatok 5. januára)

 

„Vo svojej službe sa vyhýbam akejkoľvek vyumelkovanosti, pretože je prekážkou pozornosti, úprimnosti a jednoduchosti, ktorú od nás chce Boh, keď ponúkame každému jeho slovo. On sám potom sprevádza svojou milosťou to, čo my sami nemôžeme vykonať.“

(bl. Didak Jozef z Cadizu)

 

 

Syn šľachtických rodičov sa narodil v Cadize 30. marca 1743. V deviatich rokoch mu zomrela matka a bol vychovaný macochou, ktorá ho nemala rada. V prvých rokoch rehoľného života po noviciáte nežil príliš horlivo, ak môžeme veriť jeho vlastnému svedectvu. Jedného dňa však mal v učebni počas hodiny duchovný zážitok: „Pocítil som hlbokú vnútornú zbožnosť spolu so silnou túžbou hľadieť na ony tak vysoké veci  v samotnom Pánovi spoločne s blaženými. Pocítil som, že je nutné všetko opustiť, aby som získal jeho samého a cítil som sa rozhodnutý to spraviť.“

 

Za kňaza bol vysvätený v Cardone 24. mája 1766. „Od tej chvíle som sa začal zaoberať vnútornou modlitbou, ktorej som okrem spoločných dvoch hodín venoval navyše ešte aspoň hodinu v noci.“ Šesť rokov intenzívne študoval Bibliu a duchovnú literatúru. Cítil, že nemôže zostať nečinný voči útokom francúzskeho osvietenstva proti Cirkvi, ale že musí zo všetkých síl odpovedať na túto výzvu. „Ako je potrebné stať sa svätým, aby človek mohol svojou modlitbou uzmieriť Boha a podporiť svätú Cirkev! Akú túžbu som mal vyjsť na verejnosť a postaviť sa proti voľnomyšlienkarom!“

 

Jeho povolanie k apoštolskému a misionárskemu životu sa začína uskutočňovať. Po dobu desiatich rokov prechádza ako misionár celou Andalúziou, koná misie, káže počas pôstu, pripravuje pre veriacich novény a nedá sa zastaviť. V roku 1775 sa stretáva s otcom Františkom Javierom Gonzálesom, členom Rádu najmenších bratov sv. Františka z Paoly, ktorý sa na deväť rokov stane jeho duchovným vodcom, rozvážnym radcom a usmerňovateľom jeho apoštolských aktivít a bude mu ukazovať jeho poslanie v duchovných dejinách doby. Gonzáles mu v roku 1778 napíše: „Áno, Boh chce použiť teba, nevzdelanca, a priviedol ťa do kapucínskeho rádu a do kňazskej služby, aby si ozbrojený jeho všemohúcnosťou, múdrosťou a cnosťou vyhlásil vojnu voľnomyšlienkarstvu toho temného storočia. Svet protirečí evanjeliu a duchu kresťanstva a snaží sa ho poraziť.“

 

V roku 1776, keď mal 33 rokov, prerušila jeho misiu ťažká choroba. Po uzdravení sa vrátil do Sevilly a kázal v mnohých kostoloch tohto mesta. V roku 1783 prešiel do Madridu a Alcalá de Henares. Vďaka kazateľskej úlohe, ktorú vykonával s veľkým uznaním po celom Španielsku ho nazývali „nový Pavol“.

 

Ďalšou súčasťou jeho práce bolo písanie apologetických a duchovných spisov, ktoré v madridskom vydaní počas rokov 1796 – 1799 naplnili celých 5 zväzkov. Na niekoľko rokov ho jeho protivníci donútili k úplnému mlčaniu a musel sa stiahnuť do kláštora v Casares. Svoje apoštolské putovanie obnovil v roku 1792, kedy prechádzal Andalúziou a o dva roky neskôr severom Portugalska, ďalej provinciou Pontevedru, León, Zamoru… Jeho zdravotný stav mu však nedovoľoval pokračovať v apoštolských cestách v rovnakom tempe ako pred tým.

 

Predčasne zomrel na úsvite dňa v utorok 24. marca 1801. Až v roku 1894 ho pápež Lev XIII. vyhlásil za blahoslaveného a vyvolal tak vlnu nevôle medzi neveriacimi a liberálmi, ako v Španielsku, tak v Taliansku.

 

Didak Jozef z Cádizu je veľkým apoštolom ľudových misií. Jeho misie prebiehali podľa osvedčenej metódy: Začínali procesiou s obrazom Božskej pastierky a Ukrižovaného, v ďalších dňoch nasledovali modlitebné i katechetické stretnutia v duchu pokánia, s kázňami, ktoré mali oživiť kresťanský život, večer modlitba ruženca, návod k vnútornej modlitbe, poučenie o viere a kázeň.

 

Jeho kázanie nevynikalo rečníckym umením, ale predovšetkým tým, že malo korene v Božom slove, ktorým najprv nechal preniknúť svoje srdce a až potom ho odovzdával  druhým, jasne, jednoducho a horlivo. Preto bolo jeho kázanie účinné, pohlo ľuďmi a ich vôľou a bolo pre nich zdrojom milosti. Často zakúšal bolestnú neschopnosť kázeň si vopred napísať, a až po odovzdaní sa do Božej vôle dostal zázračný dar pomoci pri samotnom kázaní.